1.kapitola

PRVÁ KAPITOLA - Pán Shakespeare by nesúhlasil

V roku 2007 po jednej z repríz činohry, kde pani učiteľka zaspala, vznikol nápad spraviť muzikál. Činohry ako také boli pre študentov už pomerne nudnou záležitosťou a najmä počet repríz – tri, možno päť, bol demotivujúci. V tom čase boli výrazne moderné  a často divácky navštevované muzikály predovšetkým od režiséra Jozefa Bednárika.  Išlo v istom zmysle o celoslovenský fenomén.

Vzhľadom k tomu, že časť študentov dramatického krúžku boli zároveň aj frekventantmi ZUŠ Komárno v odbore spev, klavír, gitara, husle a pod., myšlienka tvorby muzikálu nebola až tak nerealistická.

           Úprimne ale treba povedať, že Jozef Černek ako vedúci krúžku a iniciátor myšlienky vzniku muzikálu, nemal úplnú predstavu, čo to vlastne bude znamenať. V každm prípade pre celú vec nadchol v prvom rade študentov a ich snaženie nakoniec “pobláznilo” celé mesto.

Hlavnou inšpiráciou pre vznik muzikálu ako takého, bol  Dracula (Karel Svoboda, Zdeněk Borovec, Richard Hes), réžia Jozef Bednárik . Avšak pre dielo samotné inšpiroval členov súboru ako aj autora, Gérard Presgurvic s dielom Roméo et Juliett. Ako predlohu pre príbeh využívali preklad diela Williama Shakespeara (Romeo a Júlia). Vznikajúci muzikál dostal názov Romeo a Júlia, alebo ako to vidíme my.

Dialógy a teda textová časť sa držala pôvodného diela, resp. jeho prekladu. Niektoré dejové línie však museli byť vypustené a značne krátené. Oblečením a scénografiou sa však dielo snažilo priblížiť súčasnosti. Oblečením šlo o rozkol medzi hip hopovou scénou a scénou tvrdých rockerov. Texty skladieb boli významovo vsadené uprostred. Takže čiastočne rešpektovali Shakespearovské posadenie deja do histórie a príbehu dvoch mladých ľudí, avšak boli aj akoby príbehom tvorcov, resp. interpretov – väčšinou študentov z Komárna.

O tvorbe sme v tom čase napísali:

Každá pieseň či zvuk použitý v projekte je originál vytvorený študentami gymnázia alebo členmi dramatického krúžku. Na niektorých sa spolupodieľali profesionáli ako Misha a Peter Emmer (upozorníme na ktorých). Vznikali za pochodu, v štúdiu alebo doma v obývačke či na javisku. Práve hudba a text je v našom projekte to, čo nepatrí do roku 1527. Pán Shakespeare by so všetkým určite nesúhlasil, ale ako ho poznáme, bol by nadšený, že dávame jeho dielu svoj (trošku iný) rozmer.

        Dramatický krúžok nemal študentov len zo slovenského gymnázia, dodnes je bežné, že ho navštevujú študenti iných škôl či už dospelí ľudia.

Prvá skladba, ako jediná, vznikala na základe inšpirácie z existujúcej skladby Vaya con dios – Nah neh nah. Vznikala na prelome rokov 2006 – 2007.

 

Veronská láska

spev, vokály: Evelyn Polozsányiová

spev: Júlia Bundová, Martina Majerová, Roberta Krmášková, Lucy Tobias

bass: Marek Kamocsai

drum: Erich Ruško

hudobné podklady: Roberta Krmášková, Stanko Králik

textová úprava: Janka Šuláková

aranžmán a výsledný mix: Peter Alan Tavaly

V tomto čase sa do Dramaťáku pridal Peter Alan Tavaly. Podujal sa, že vytvorí aranžmány skladieb a aj zrealizuje nahrávky spevov a mastering CD albumu.

Ak by sme hľadali moment, kedy do celého procesu vstupuje už aká taká odbornosť, resp. jej náznaky, tak je to tu niekde. Veronská láska bola prvá a zároveň aj posledná skladba, kedy sa zámerne napodobňovalo niečo existujúce. Všetky ďalšie skladby už boli ozajstný originál.

Vznik skladby bol vždy rovnaký. Najprv vznikol text, dlho pre Dramaťák písal texty výhradne Černek a následne vznikala hudba.  Pre muzikál Romeo a Júlia sa pod hudbu vo väčšine prípadov podpísal Peter Alan Tavaly. Väčšinou však nebol úplne sám. Viď zoznam skladieb.

Všetkým, čo sa podieľali na tvorbe muzikálu, začalo byť jasné, že pôjde o oveľa náročnejšiu (najmä finančne) “vec”, ako pôvodne predpokladali. Bolo jasné, že pre účely vzniku skladieb, ich mastering a nahrávky je potrebné niekde mať štúdiu. Najlepšie mimo panelákov. Pre tento účel vzniklo v zníženom prízemí v dome režiséra improvizované štúdio. Kúpil sa počítač, profesionálna zvuková karta, celá garáž sa vystlala kobercami a steny sa obložili kartónmi od vajec.

Tu strávil Peter Tavaly niekoľko stoviek hodín času na prácach so skladbami.

Nastal deň D a prišla premiéra. Predstavenie bolo trikrát odohrané pred “skúšobným” publikom v Dome Matice slovenskej. Avšak premiéra samotná sa najmä kvôli kapacite hľadiska mala konať v MsKS. Na ňu boli pozvaní všetci, ktorí nejakým spôsobom prispeli k vzniku diela. Zúčastnili sa politické špičky Slovenska a samozrejme celé vedenie mesta. Premiére predchádzala značná nervozita, najväčší problém robil zvuk. Vybavenie Dramaťákov ako tak fungovalo v Dome Matice, vo väčšej a zvukovo inak postavenej sále MsKS však všetko robilo problém. Speváci s odposluchom nevedeli narábať, mikrofóny často pískali, kulisy boli zrazu na obrovskom javisku stratené. Noc pred premiérov spal z protagonistov len málokto. Nakoniec však všetko dopadlo nad očakávanie. Premiéra mala úžasný ohlas a  všetci členovia Dramaťáku si povedali, že to bolo naozaj náročné a nervy drásajúce, ale stálo to za to. Muzikál Romeo a Júlia, ako to vidíme my, vznikol.

Nasledovali reprízy. Ešte jedna v MsKS, v priebehu mesiaca 6 v Dome Matice slovenskej a záujem diváckej verejnosti nijak neklesal. Odohrali sa predstavenia aj pre školy. V zásade všetky, okrem  jedného jediného, pre priemyslovku, dopadli excelentne. Študenti priemyslovky však v úvode vyrušovali a tým pádom im unikali detaily rozhovorov, čiže ich predstavenie nijak nebavilo. Dramaťáci ho napriek tomu odohrali. Ďalšie takéto predstavenia už Dramaťák nemal. Za najúspešnejšie predstavenie sa v tomto muzikáli považovalo predstavenie v Bratislave pre Gymnázium Hronca. Študenti reagovali neuveriteľne a roztlieskavali sálu po každej jednej skladbe. Záverečný aplauz trval viac ako pätnásť minút a vlial Dramaťákom neuveriteľnú silu.

Peter Alan Tavaly mal vytvoriť Master CD do konca roka 2008. Avšak napriek tomu, že na každej skladbe skoro denne pracoval, nedarilo sa mu to. Skladby totiž stále chcel nejak zdokonaľovať, pridáva a uberal nástroje. Boli týždne, kedy sa trápil s jediným tónom huslí v skladbe. Mastering, ktorý produkoval, bol zrazu úplne iný, “prečačkaný” oproti originálu – tomu, čo sa aj hral v predstavení.  Zrejme šlo o nedostatok skúseností, resp. akýsi umelecký blok. Oproti pôvodnému plánu dodal Master s osemmesačným meškaním. Čo bol obrovský problém, hlavne pre prípadný predaj CD albumu. Nakoniec sa predalo niečo viac ako 700 kusov CDčiek, avšak číslo by bolo výrazne iné, ak by sa predávali CDčka po reprízach. K tomu však nedošlo. Nakoniec sa Dramaťáci rozhodli, že skladby pustia von zadarmo a dodnes sú zadarmo stiahnuteľné z netu. Nešlo totiž o to zarobiť na nich, ale dostať ich von. Tu však skončila profesionálna spolupráca Petra s Dramaťákom. V žiadnom prípade sa nerozišli v zlom, len jednoducho ďalej nespolupracovali.

Tu treba zdôrazniť, že všetci umelci a autori sa v tomto projekte vzdali svojich honorárov. Platila sa len technika, kulisy, technici, prenájmy a kostýmy. Tak či tak, dielo stálo bez mála jeden milión slovenských korún.

druhá kapitola