Blog

Dramatický krúžok Gymnázia Ľ. J. Šuleka  pri MO MS v Komárne alebo v skratke „Dramaťák“, vznikol v roku 2004. Sprvu uvádzal bežné, nenáročné činohry,  tak ako je to pomerne bežné snáď na celom Slovensku. Občas sa kde-tu pritrafila nejaká pieseň, väčšinou folklórneho razenia.

 

V jeden moment, konkrétne v roku 2007 sa však čosi zmenilo. Na jednom z x predstavení učiteľka sledujúc Tajovského hru  Ženský zákon – zaspala. Niet sa čo diviť, počas svojej dlhoročnej kariéry túto hru už mohla vzhliadnuť niekoľký krát… vždy v inom obsadení, ale s rovnakým pubertálnym šarmom. Vtedy si však ľudia okolo Dramaťáku povedali: „ A dosť, budeme to robiť inak!“

 

No a tak vznikol prvý muzikál Romeo a Júlia alebo ako to vidíme my. Skladby, ktoré si autorsky s malou pomocou profesionálov pripravili teenageri sami, zožali  úspech. Spievalo sa live a spievalo sa dosť, pretože prišli prvé úspechy a muzikál neostával len na svojich domácich doskách v Komárne, ale začal cestovať.

Bezprostredne po Romeovi a Júlii prišlo ďalšie Shakespearove dielko: Sen noci svätojánskej. Čarovná rozprávka prerazila (na stredoškolské pomery) v nevídaných rozmeroch. Dielko stredoškolákov videlo viac ako 26 tisíc divákov. 

Ostali však verní svojim ideálom a aj keď rozpočet na vytvorenie diela je temer rovnaký ako majú profesionálne divadlá, stále hrajú len za náklady. Presne tak to bolo aj v Skrotení, v muzikáli, ktorý uviedli pred dvomi rokmi a zožal rovnaké úspechy. Šlo o muzikál, ktorý spájal dve diela – Skrotenie zlej ženy a Kupca benátskeho. 

O niečo neskôr, v roku 2014, sa Dramaťák vrátil k rozprávkam – Snehulienku a zopár trpaslíkov. Slávnostná premiéra, ktorej sa (ako nakoniec zatiaľ každej premiéry) zúčastnila aj hlava štátu – prezident SR Ivan Gašparovič, sa uskutočnila 14. marca 2014.

Projekt s názvom Slečna Loreline sa stal azda najväčším aké Dramaťák robil. Nie len kvôli výdavkom za kulisy, kostými, skúšky, ale aj kvôli dĺžke predstavenia. Predstavenie malo viac ako 140 minút. Divákov to ale neodradilo a Slečnu Loreline sme odohrali 20-krát.

Sen noci Svätojánskej sa nám dostal pod ruky po druhýkrát, so staronovým obsadením. Mohli ste znova vidieť Škriatka Puka v akcií, ako všetko domotal. Našťastie všetko malo dobrý koniec a aj derniéru sme mali čarovnú- deň pred Vianocami.

Muzikál Čaj o piatej nás vytrhol z kúzelného sveta a zrazu sme sa objavili v realite. Teda lepšie povedané v reálnej minulosti. Dej nás viedol medzi piatimi samostatnými príbehmi lásky v 60. rokoch minulého storočia. Predstavenie plné smiechu a prekvapení, a veľkolepý záver.

Pre študentov stredných a základných škôl hrá Dramaťák len za náklady, t.j. prenájom divadelnej sály a cestovné, pre dospelého diváka sa vstupenky predávajú za viac-menej symbolické 3 €. Symbolické najmä preto, že náklady na muzikál sa do dňa premiéry šplhajú na  40 000 €.

Bežnému divákovi sa to možno zdá dosť, avšak divadlo, aj keď amatérske, funguje na tých istých doskách ako profesionáli, rovnako im treba svietiť či kúriť, majú ozajstné kostýmy aj originálne hudobné podklady.

Našťastie, aj keď je suma vysoká a doba zlá, stále existujú firmy, či skôr ľudia v nich, ktorí podporujú deti a ich sny. Muzikál Snehulienka tvorí doteraz vekovo priemerne najmladšie osadenstvo Dramaťáku, žiaci a študenti vo veku od 12 do 16 rokov.