Jááánošííík (2006)

Jááánošííík

Zrejme každý dramatický krúžok na Slovensku, našťastie je ich dosť, nemôže obísť Jánošikomániu. Úžasné dielko z pera ešte úžasnejšieho autora Stanislava Štepku.  Priznám sa, keď s tým decká prišli, úplne nadšený som nebol. Niežeby som dielko neuznával, to práve naopak, sám som z neho vedel citovať; presne som vedel, kde a ako  sa v origináli zatváril Milan Markovič , čo bolo a čo nie improvizáciou a tak. Lenže presne to je ten problém. Už vtedy som vedel, že  by som rád bol originálny, že sa nechcem po nikom „opičiť“ a napodobňovať. Štepkovo dielko Jááánošííík, tak ako bolo uvedené, bolo dokonalé, každé ďalšie spracovanie bude len slabým odvarom.

Deťom sa však ťažko odporuje a keďže texty už viac-menej vedeli spamäti, šli sme do toho.

Hra sa stretla s úspechom nielen na premiére (29. apríla 2006), ale aj pri všetkých reprízach. Priniesla do dramatického krúžku pre nás nový fenomén. Improvizáciu. Vynikal v nej najmä Marek Kamocsai a Martin Koščík, i keď tu už boli decká naozaj rovnocennými partnermi. Úspech to prinieslo očakávaný, diváci spolu s našimi hercami recitovali Štepkove skvelé texty. V réžii som spravil pár inovatívnych prvkov spolu s Martinom, ktorého som pribral sťaby spolurežiséra, ale ako som už spomenul, je naozaj ťažké vylepšiť dokonalé.

Rozhodne však zaujala napríklad Izabela Weszelovszká, talentovaná herečka, neuveriteľne sčítaná a so svojským humorom. Vznikol dokonca pojem Izizmus – to bola slovná poznámka (väčšinou ju v nečakanej chvíli vyslovila Iza), ktorá  vás posadila, uzemnila a odrovnala. Prosto zapríčinila, že akokoľvek bol človek naladený, či už naštvaný alebo sa práve smial, musel zastať a povedať si… to nerieš to je Izizmus…

Príklad: Na skúške Romea a Júlie, stojí  Iza na lešení v úlohe veronskej  kňažnej, ide skladba – duet Júlie a Romea, ja ako režisér sedím v hľadisku a niečo si zapisujem a teda nesledujem, čo sa na javisku deje… po skončení skladby kričím: „…Júlia, opäť to bolo falošné! Trochu sa s tým už začni zaoberať, o chvíľu máme premiéru.“ Iza na to odpovie: „To bol playback, Martina šla na záchod, ale keď príde, Tvoju kritiku jej s láskou odovzdáme…“

Možno to bolo tým, že to už bola tretia hra, ktorú sme robili alebo predlohou, v každom prípade, hra vznikala mimoriadna ľahko.  Už tu bolo úplne jasné, že niečo sa stať musí. A aj sa stalo. Vlastne hneď niekoľko vecí

 

(Jozef Černek, z knihy 10 rokov medzi vami)