Na rováš!

Na rováš!

Ľudia dobrí, hostia naši, vitajte u nás! Ako pekne ste sa zišli, nuž tak sa dobre posaďte, či postojte, či ako len vy chcete. Ideme vám s rebelmi taký príbeh porozprávať, čo sa tunák u nás, na našej dedinke, stal… Náš richtár, inak človek je to rovný a aj spravodlivý, má veru riadny hlavybôl. To jeho dcéra Zuzka. Od malička jej aj so ženou všetko, čo na očiach videli, to splnili. Všetko, všetúčko na tomto našom veľkom svete. Hádam aj primoc…! Lebo
sa im to proti rodičovstvu otočilo. No tak veru. Zo Zuzanôčky sa najprv Zuzanka stala, potom riadna Zuza a až je z nej obrovské Zuzisko. No veru, riadne sa tá vypásla. Nuž, ale to by nebolo to najhoršie, čo ich postretlo. Veď keď jej chutí, nech sa naje! Ale ona, nielen, že jak dvere od stodoly sa nesie, ona vám je aj riadne protivná. Dobrého slovka neprerečie, slamy krížom neprehodí, za všetko sa hneď len ako gunár zduje a keď jej nie po vôli… Beda je rodičom…. veru beda. Náš richtár z toho hlavu v smútku drží a už dlho on na dne pohárika, ako z toho von, hľadá…. Veď však sami pozrite, aha aj teraz v krčme sedí a na dno pohárika hľadí…

 Ej Zdá sa, že krčmárka vytušila nejaké tie grošíky a veruže nie málo. Svadba veru nie je lacný špás, preto jej toľko záleží, aby sa richtár nerozmyslel. Ak by u nej v krčme riadnu veselicu spravil, veľa grošíkov by sa jej ušlo. No ale ako vyriešiť to hlavnô? Ako tej Zuzke mládenca nájsť? Zuza naozaj nebude ľahká povaha a tak asi neslobodno rozmýšľať, že by sa len tak našiel kdesi ktosi na tancovačke. Voľajakú beťárinu treba vymyslieť… Nuž veru… U nás na dedine… ale to všade na Slovensku … sa takieto veci nenechávali len tak. K svätým obrázkom sa dievky i krstné mati modlili a aj sa veru čarovalo… . Nevedno či úspešne, ale však asi aj hej, keď toľko svadieb bolo… Vydajachtivé dievky  zvykli do cesta na pagáče pridať štipku prachu pozmetaného zo štyroch kútov izby, a aj z chlpov z… no veď… no však viete…. Alebo aj či z vlasov si odstrihli kúsky a všetko toto spálili na popol, ten primiešali do cesta. Cesto vymiesili, upiekli z neho pagáče a dali zjesť mládencovi. A takôto jedlo  im malo zaistiť frajera, a aj to že by im bol verný. Nuž, ale kto by takieto čary ovládal. Hádam možno stará mati ešte sa bude pamätať… Veď tá furt voľajaké historky vypráva. Kuknime sa na my do nich domov, na páračky s dievčatami zájdeme…

Kým sa naši na krčme bavili a richtár uvažoval ako Rováše povyrovnáva, hore dedinou si mládenec vykračuje a veľký kufor nesie. Amerikánec. Ale nie odtiaľ, tu od nás. Slováčisko! Jurajom ho volajú. V Amerike bol šťastie skúsiť. Aj čosi zarobil, aj sa čomusi priučil A veru nie hoc akému remeslu.  Na takú partiu natrafil, čo lode stavala. A veru po osem rokov pri nich bol. Nebolo mu veru zle. Len mu čosi chybuje, čo v Amerike nenájdete…Tak domov  práve ide. Vykračuje si on, bo ešte tri dediny pred sebou má, keď ho čosi, dáka vyššia moc a či čo to bolo…. tak ľudia vraveli, to nie že ja si vymýšľam, z cesty zviedlo. A sem ku nám, do krčmy priviedlo.

Ej, ale pekne hrajú anciáša jeho… hneď by som si rozkál…, no inšou vám idem povedať. Ako áno, ako nie, náš Ďuri k richtárovi zašiel, richtár ho tam…, že na buchty zavolal… krčmárka tak poradila a ja ani neviem, či to ozaj tie čary v pagáčoch a či tie buchty a či čo za ďasa bolo, ale tak sa veci majú, že sa do tej Zuzany zahľadel. A veru, pravdu mali dievky zo Zuziska, Zuzana bola, neskôr Zuzanka a aj Zuzička. A to vám je zrazu akási iná dievka. S každým len zadobre, aj sa usmeje aj pozdraví… veru za tým hádam ozaj láska bude. No ale poďme sa mi do tej krčmy ešte raz pozrieť.

Náš Ďuri teda vyrovnal richtárove dlhy. Od richtára kúpil pílu (gater), čo už nik nepoužíval, lebo sa drevo slabo predávalo. Richtár sa mu sprvu aj smial, že mu buchty načisto rozum pobrali. Komu by drevo predával?! Ale Ďuri to mal premyslené. Začali sme teda u nás lode stavať. A nie hocaké. Námorné! Po Dunaji sa do mora spúšťali. Zanedlho aj slušne zarobil a s ním veru aj obec. Z prvých peňazí takú svadbu vystrojili, akú Uhre ešte nezažili. Lebo Zuzka nielenže najlepšie buchty na svete robí, ale sa pri ňom aj napravila. Ozajstná gazdiná je z nej, manžela miluje, jeho i dom pekne opatruje. A tak sa mi vidí, že v chalupe im čochvíľa aj ktosi pribudne…ale to je už iný príbeh…No tak vidíte, takto to ozaj bolo. Na vlastné oči som to počul a ani slovka nevymyslel, len možno čosi pozabudol. Jáj, že vy ste Zuzku nevideli?  Ale veď teraz tu bola… koláčov vám napiekla… poniektoré aj sama zjedla. Asi ste pozor nedávali. No nevadí, však nabudúce. Teraz sa nám treba hádam poberať… tak sa tu teda dobre majte, len v dobrom na nás,  na rebelov, spomínajte.  S Bohom ostávajte… muzikanti, na rozlúčku hrajte!

predstavenie si môžete objednať na čísle 0905 405 455