Hoci biblické príbehy Esther a Salome pochádzajú z rôznych období a kníh (Esther zo Starého zákona, Salome z Nového zákona), obe majú spoločné prvky moci, manipulácie a ženského vplyvu na osud národa.

Biblický príbeh Salome vychádza z Nového zákona a je spojený s udalosťou popravy Jána Krstiteľa.

Keď Herodes usporiadal veľkú hostinu, Salome pred hosťami predviedla tanec, ktorý Herodesa natoľko očaril, že jej prisľúbil čokoľvek, o čo požiada. Na podnet svojej matky Herodiady si Salome vypýtala hlavu Jána Krstiteľa na mise. Hoci Herodes váhal, kvôli svojej prísahe a aby nestratil tvár pred hosťami, dal Jána popraviť.

• Esther – Ženský vplyv na kráľa

Esther využíva svoju pozíciu kráľovnej na záchranu židovského národa pred vyhubením. Kráľ Xerxes (Ahasvér) v príbehu Esther pôvodne schválil vyhladenie Židov, no neskôr vďaka Esther svoje rozhodnutie zmenil. Herodes urobil neuvážený sľub Salome, ktorý ho zaväzoval k poprave Jána Krstiteľa.

• Čo spája príbeh nášho muzikálu?

Naše predstavenie spája tieto dve biblické postavy v jednom príbehu. Salome nie je len pasívnou postavou manipulovanou matkou, ale dostáva aktívnu rolu ako protiklad Esther. Zatiaľ čo Esther koná z viery a odvahy, Salome koná zo závisti a túžby po moci. Táto dynamika dáva príbehu silný dramatický náboj a ukazuje kontrast medzi dvoma rôznymi cestami ženskej moci – jednou založenou na obetavosti a druhou na intrigách.

Náš divák snáď odpustí, že v príbehu absentujú postavy, ktoré sú z Biblie slávnejšie a snáď i dôležitejšie. Snažíme sa však ponechať podstatu myšlienky samotného Svätého písma. Narážky a texty, ktoré zjavne poukazujú na pôvodné príbehy, pomáhajú divákovi v obrazoch, ktoré sa snažíme navodiť. 

Priznám sa, po 21 rokoch je to vôbec prvýkrát, kedy som takýmto spôsobom písal dielko. Či sa stretne s ohlasom diváka a pochopením, už v mojej moci nie je. Je to vždy medzi nebom a zemou či skôr hľadiskom a javiskom. Vždy ide o maličký zázrak. My sme preň spravili úplné maximum a väčšinu času sme sa naozaj bavili. Ako zapôsobí na vás, čo vám povie, čo našepká, je už v rukách… nuž, doplňte si.

Muzikál Esther a Salome sa odohráva v Perzskej ríši za vlády kráľa Ahasvéra (Xerxa I.), približne v 5. storočí pred Kristom. V tom čase bolo mnoho Židov roztrúsených po Perzskej ríši v dôsledku babylonského zajatia.

V Šúšane, hlavnom meste Perzie, tvorili Židia uzavretú komunitu, ktorá sa držala svojich tradícií, ale zároveň boli súčasťou bežného perzského života. Niektorí, ako Deborah, Abigail a Dina, mohli patriť medzi Židov, ktorí sa asimilovali – teda sa pohybovali aj vo vyšších kruhoch perzskej spoločnosti.

Konflikt v dielku vzniká aj z toho, že nie všetci Peržania dôverujú Židom. Niektorí ich stále považujú za cudzincov a hrozbu pre ríšu, aj keď tam žijú celé generácie. Na druhej strane, niektorí Židia, ktorí sa viac asimilovali, sa snažia nájsť rovnováhu medzi tým, aby boli prijatí Peržanmi, a zároveň si zachovali svoju vieru – Roxana. 

• Kráľ Ahasvér (Xerxes I.) (vládol 486 – 465 pred Kr.) bol panovníkom Perzskej ríše v čase príbehu Ester.
• V jeho paláci prebiehala súťaž krásy, aby si vybral novú manželku po tom, čo zavrhol kráľovnú Vašti. Ester, židovská dievčina, sa stala novou kráľovnou.
• Židia boli v Perzskej ríši vnímaní ako menšina, ktorá sa nehlási k perzským bohom a má vlastné zákony. To spôsobovalo napätie s určitými perzskými skupinami.
• Vysoko postavené ženy v Perzii mohli slúžiť ako dvorné dámy alebo poradkyne.
• Židovské ženy sa mohli nachádzať v paláci ako služobnice, tkáčky, tanečnice alebo dôverníčky perzských šľachtičných.
• Niektoré mohli byť aj v konflikte s inými dvornými dámami, ako napríklad so Salome, ktorá ich mohla vnímať ako hrozbu pre perzskú šľachtu.

História a odvolávka na potvrdené udalosti

• Kniha Ester je biblický text, ale archeologické nálezy potvrdzujú existenciu Šúšanu ako dôležitého perzského mesta a prítomnosť Židov v Perzskej ríši.

Médií (alebo Média) bolo staroveké kráľovstvo v oblasti dnešného Iránu. Médovia boli indoeurópsky národ, ktorý obýval územie na západe Iránu a bol jedným z hlavných mocenských hráčov v oblasti Blízkeho východu v 7. až 6. storočí pred Kristom.

Média v historickom kontexte:

• Médovia boli pôvodne nezávislý národ, no neskôr sa stali súčasťou Achajmenovskej ríše, keď ich dobyl Cyrus Veľký.
• Ich územie sa rozprestieralo na východ od Mezopotámie a severozápad od Perzie.
• Médsko-perzská ríša bola spojením Médie a Perzie, pričom Médovia mali stále významné postavenie v rámci perzskej ríše.
• V biblickom príbehu o Ester sa často spomína „zákon Médov a Peržanov“, čo znamenalo nezmeniteľné kráľovské nariadenie.

V kontexte muzikálu Esther a Salome sa teda Perzia a Média vzťahuje na rozsiahlu ríšu, ktorej vládol kráľ Xerxés (Ahasvérus).