No je to jednoduché a zložité zároveň. Kvôli peniažkom. Naše predstavenia vyžadujú naozaj veľkolepú výpravu. Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, aby sme sa dopracovali  k premiére, potrebujeme cca 30 – 50 tisíc eur. Presne toľko ako potrebujú aj profesionálne divadlá.

Je to tým, že všetko okolo našich hercov a tanečníkov je profesionálne, od elektriny, cez kulisy, kostýmy, autorské práva na hudbu, štúdia, kde sa nahráva, divadlo, ktoré sa prenajíma, až po vytlačenú vstupenku. Oproti profesionálnym divadlám my však netvoríme zisk. Hráme len za náklady na reprízu. To znamená, že ak prenájom sály na 4 hodiny stojí 400,- €, plus práca technikov, požiarnej bezpečnosti a iného vybavenia ďalších 100,- €, tak nám stačí, aby sa na vstupnom vyzbieralo 500,- € a môžeme hrať. Ak sa nájde sponzor, ktorý toto celé zaplatí, tak ani nezbierame vstupné. Avšak na tvorbu predstavenia samotného niekde peniaze musíme zohnať.

Z rôznych dotácií a podpôr divadielka ako sme aj my dokážu, získať niečo okolo 1000,- €. O tie žiada napríklad Gymnázium Ľ. J. Šuleka alebo Matica slovenská. Viac sa ale takto zohnať nedá, pretože takýchto subjektov (súboríkov, akcií, športovcov, krúžkov…) ako sme my, je (našťastie) veľa a ujsť sa musí každému.

Preto väčšinu peňazí musíme získať od sponzorov. No a sponzorom sa oveľa ľahšie komunikuje s firmou ako neziskovou, resp. rozpočtovou organizáciu.

Prečo? No pretože, ak nám sponzor chce pomôcť napríklad sumou 500,- €, tak firma mu jednoducho predá reklamu na našom bulletine. A my ihneď môžeme kúpiť napríklad Popoluške šaty, lebo ich potrebuje. Firma len zariadi, aby logo sponzora bolo na bulletine. Ten aj tak totiž objednáva a platí firma.

Ak by ale sponzor uzatváral zmluvu (darovaciu) s neziskovkou, tak by to trvalo strašne dlho. Muselo by sa totiž stretnúť vedenie neziskovky (to je 9 ľudí), museli by odhlasovať zmluvu. Následne by prebehla transakcia a museli by sa stretnúť zas, aby odsúhlasili použitie peniažkov napríklad na šaty. Ale ani tak by to nebolo hotové, pretože najprv by museli mať tri ponuky na podobné šaty a až po výbere (najvýhodnejších) by sme ich mohli kúpiť. Ak si vezmete, že tých 9 ľudí má svoje zamestnanie a svoje rodiny, tak naplánovať tri stretnutia kvôli jedným šatom by bolo naozaj nemožné. Resp. možné, ale kým by sa to podarilo, už by sme hrali tretiu reprízu.