DRUHÁ KAPITOLA - Spojenie alebo Ako sme získali hudobného producenta
Júliino vyznanie:
spev: Martina Majerová
vokály: Evelyn Polozsányiová
klavír: Martina Majerová, Evelyn Polozsányiová
chór: Erich Ruško
aranžmán a výsledný mix: Peter Alan Tavaly
Drahá láska:
spev, vokály: Evelyn Polozsányiová
spev: Júlia Bundová
klavír: Peter Alan Tavaly
aranžmán a výsledný mix: Peter Alan Tavaly
Pre toto dielo bolo azda najviac typické, že kto mohol, ten pomohol. Spolužiak Roberty Krmáškovej na gitare v ZUŠ bol Ladislav Kamocsai, brat Marek, ktorý sa objavil v dvoch činohrách Dramaťáku. Navrhol, že pomôže, vznikla krásna skladba:
Tango, tak ako je osudové pre Romea a Júliu (tu sa zoznámia) a osudové pre Mercuciu (Larysa sa tak naštve na Romea, že v hádke zabije Mercuciu), je osudová aj jeho tvorba. Pôvodne sme chceli len 30 sekundový motív. Laco Kamocsai však vytvoril tak skvelú skladbu, že sa režisér rozhodol spraviť z nej podklad pod kľúčovú scénu. Všimnite si hlavne posledné minúty skladby a predstavte si, že gitara je Romeo a husle Júlia…
Gitara: Laco Kamocsai
Husle a výsledný mix : Peter Alan Tavaly
Rovnakým spôsobom sa do projektu zapojil Miroslav Schulcz. Bol to kamarát Petra Tavalyho a ako hudobník (najmä gitarista) Petrovi s čímsi pomáhal. Objavil sa teda v štúdiu a projekt ho zjavne zaujal. Vytvoril podklad pre pieseň Misky. Zároveň však pomáhal zvučiť predstavenie. Čo nebola ľahká úloha, Je treba si uvedomiť, že vybavenie v tom čase bolo naozaj minimálne, rovnako tak skúsenosti interpretov, ale aj technikov. Počas skúšok sa veľa hodín stálo, pretože aparatúra píska, prípadne spevákov nebolo počuť. Preto Mirov prínos bol naozaj veľký.
Zaujímavá bola aj skladba Polnočný narcis. Skladba totiž vznikla ako samostatné dielko členov dramatického krúžku. Bez vedomia režiséra….Nahrávala sa a vznikala vo video štúdiu brata predstaviteľa Romea, Stanka Králika. .
Text a hudba: Júlia (Martina Majerová)
mixdown: Romeo (Stanislav Králik)
spievajú: členovia DK
Pre ďalšie fungovanie Dramaťáku bola však najdôležitejšia skladba Zbytočný hnev. Išlo totiž o príspevok Petra Emmera. V tom čase jediného autora skladby, ktorý sa hudobnou produkciou aj živil. Komárno bolo “plné” Dramaťáku. Písalo a hovorilo sa o nich vo všetkých lokálnych médiách, objavili sa aj v štátnej televízii. A premiéra už bola na spadnutie. Peter Emmer navrhol, že prispeje aj on. Vypýtal si text a jednu speváčku, že pre ňu spraví skladbu. O pár dní zavolal Evelynku Polozsányiovú do štúdia a nahrávalo sa. Vznikla rocková a nádherná skladba. Čo je však, ako sa ukázalo neskôr najdôležitejšie, došlo k spojeniu Černeka ako textára a režiséra a Emmera ako hudobného producenta.
K skladbám vznikali aj drobné choreografie, asi najviac sa pod ne podpísala Katarína Kulesová, objavuje sa už aj Broňa Bočáneková, neskôr dvorná choreografka Dramaťáku. Nešlo však o mohutné diela, skôr o jemný tanečný doplnok ku skladbám.