Zrejme každý dramatický krúžok na Slovensku, našťastie je ich dosť, nemôže obísť Jánošikomániu. Úžasné dielko z pera ešte úžasnejšieho autora Stanislava Štepku.  Priznám sa, keď s tým decká prišli, úplne nadšený som nebol. Niežeby som dielko neuznával, to práve naopak, sám som z neho vedel citovať; presne som vedel, kde a ako  sa v origináli zatváril Milan Markovič , čo bolo a čo nie improvizáciou a tak. Lenže presne to je ten problém. Už vtedy som vedel, že  by som rád bol originálny, že sa nechcem po nikom „opičiť“ a napodobňovať. Štepkovo dielko Jááánošííík, tak ako bolo uvedené, bolo dokonalé, každé ďalšie spracovanie bude len slabým odvarom.

Deťom sa však ťažko odporuje a keďže texty už viac-menej vedeli spamäti, šli sme do toho.

Hra sa stretla s úspechom nielen na premiére (29. apríla 2006), ale aj pri všetkých reprízach. Priniesla do dramatického krúžku pre nás nový fenomén. Improvizáciu. Vynikal v nej najmä Marek Kamocsai a Martin Koščík, i keď tu už boli decká naozaj rovnocennými partnermi. Úspech to prinieslo očakávaný, diváci spolu s našimi hercami recitovali Štepkove skvelé texty. V réžii som spravil pár inovatívnych prvkov spolu s Martinom, ktorého som pribral sťaby spolurežiséra, ale ako som už spomenul, je naozaj ťažké vylepšiť dokonalé.