Strašne dávno v ďalekej Verone, alebo možno nie, možno deje sa to tu a dnes. Vznikol príbeh lásky neláskavej, lásky zakázanej a večne živej. Príbeh, ktorý sa nás týka, lebo láska sa týka každého z nás. (Láska býva krutá a občas jemne bolí)

Ako má blízko láska k nenávisti, raz neskoro, raz privčas
človek zistí. Zaskvela si sa veru, láska skvelá!
Júlia miluje najväčšieho nepriateľa

Sen, to je tá časť príbehu, ktorá by sa stala, ak by si mal odvahu povedať jej alebo jemu, čo vlastne cítiš… ale nepovieš… lebo je to len sen!

Možno mám svoj malý sen, nech Mamon nie je jediný náš vnem! Slnko duší (svetlo dní)
Mamon- syn diabla čo z peňazí a statkov vzišiel.
Rýchly bozk a vôňa tváre, šťastný úsmev a triaška kolien, to je všetko láska… smútok hrá s nami hru o šťastí, letmý dotyk v tráve.Keby ti osud radšej zobral z farby líc,
aby si šťastná zas mohla kričať do ulíc…
Nech radšej skráti dĺžku tvojich rias a dá ti krajší
život…. aspoň ešte raz….

My sme tí, čo vedia snívať, neboja sa lásku vnímať,
Vyrástli sme z časov hračiek, nechýba nám chuť sa hrať.
Ďakujeme, že ste prišli,
lásky v sebe trochu našli.
Dnes sme boli trochu iný,
dúfajme, že vám nie divní.