V tradícii našich národov (ak budeme hovoriť o slovenskom a maďarskom národe súbežne) bola viera silnejšou súčasťou života – (jeho prežívania a každodenných rituálov) ako napríklad kroj, teda tradičný odev.
My sme zvyknutí na akúsi rovnicu folklór = kroj. Avšak bola to práve viera (rôzne rituály, obrady, povery, ktoré sa neskôr vo významnej miere preniesli do kostola), čo každodenne vplývalo na život bežných ľudí. Tak ako nás dnes ovplyvňujú média a sociálne siete, tak naši predkovia intenzívne vnímali vieru a jej zmeny.
Z hľadiska príbehu – pre mňa ako scenáristu – je mimoriadne zaujímavé obdobie, keď pri sebe existovali dva dnes tak výrazne vzdialené fenomény- pohanské rituály a vplyv najmä kresťanských cirkví.
Z histórie vieme, že keď prichádza nové náboženstvo, aby jeho predstavitelia ľuďom zjednodušili prechod, nové preberá určité prvky toho starého…
(bulletine k predstaveniu „Tajná láska – Titkos szerelem“)
Iste viete, že pohania oslavovali 17. – 25. decembra slnovrat, tak kresťanská viera na toto obdobie umiestnila sviatok narodenia Ježiša Krista.
Kresťanské Vianoce majú ale skutočný pôvod v starovekom Ríme. Rimania každoročne usporadúvali festival s názvom Saturnalia, ktorý sa konal v období zimného slnovratu. Od 17. do 25. decembra oslavovali návrat Saturna, boha ohňa a úrody. V týchto dňoch sa ľudia s obľubou sobášili, vymieňali si dary a rozdávali jedlo chudobným.
V istom okamihu sa tieto rituály pomiešali s germánskymi a keltskými slávnosťami. Práve tomu vďačíme za vianočnú hostinu, koláče či zdobenie ihličnatých stromčekov. Dnešná podoba Vianoc je teda spojením starých pohanských zvykov, rituálov a germánskych slávností.
V pohanskej tradícii mala voda zo studne v istých okamihoch zázračnú moc, možno ste sa aj vy stretli s pozostatkom týchto rituálov.
Hádzanie drobných peňazí do studní či fontán, šepkanie prosieb studniam počas svätojánskej noci, nosenie vody v ústach na sv. Barboru a podobne. Ale aj zamykanie lásky a vhodenie kľúča do studne, to všetko má svoj pôvod v pomernej silnej povere o zázračnej moci studne.
Treba si uvedomiť, že voda – čistá a zdravá, bola už aj pred stáročiami veľkým darom. Jej posvätnosť, a teda dôležitú ochranu si ľudia uvedomovali vždy.
Kresťanské cirkvi dosť bojovali proti poverám, ale aby dali ľuďom mostík ako prejsť, tak bolo zvykom raz ročne svätiť studne. Rovnako tak, keď sa kopala nová studňa, táto sa svätila, a potom raz ročne sa rituálom „presvätila”.
No a práve toto presvätenie a spoločné súžitie pohanských obradov a kresťanského vplyvu je náš odrazový mostík pre príbeh…
Samozrejme, nielen povery sú našim posolstvom, ale aj silá lásky. Lásky rodičov aj lásky dvoch mladých ľudí, ktorí hľadajú cestu k sebe.
Čo sa vlastne deje ...
Do rebelova sa prisťahovavá rodina Biháriovcov s dcérkou Adelaide. Adelaide takmer padne do studne, Adam Berlecký, miestny mládenec ju však zachráni. Hoci nehovoria rovnakým jazykom, preskočí medzi nimi iskra.
Ako vyzerá Rebelovo ...
Kostol, v príbehu reprezentovaný aj farárom, je symbolom duchovna, veľmi silne spojeného s tradíciou nášho národa. My sa však nebudeme pozerať na obrady, ale skôr na tolerovaný a v podstate spoločnosťou vnímaný, a akceptovaný (ako nevyhnutnosť) rozkol medzi tým, čo sa prezentuje v kostole (ako by sa žiť malo) a ako sa žije naozaj, v dennodennej realite. Často v úplnom opaku, v rozkole. Už prvé slová farára – “Miluj blížneho svojho…”, sa o pár okamihov, len pár krokov od kostola, zabúdaju a skutky dedinčanov vyjadrujú skôr úplný opak Božieho prikázania….
Studňa, kedysi bola studňa nie len zdrojom pitnej a čistej vody. (*) Studňa bola hlavne miestom denneho stretávania sa ľudí a hlavne mládeže. Čiže niečo ako sociálna sieť. V príbehu má aj snahu o symboliku. Predstavuje akúsi bránu do “iného” sveta (spôsobu života). V Danteho svete by sme použili slovo predpeklie… Inými slovami, k lámaniu deja, alebo k zlomovým udalostiam (spoznanie dvoch ľudí, prechod do stavu mládeneckého, svadba… sa bude diať pri studni alebo bude mať so studňou spojitosť.)
* Obecná studňa bola vždy hlbšia a ďalej od zvierat a latrín, takže mala ľahšie udržatelnú a čistú vodu. Domáce studne slúžili skôr na napojenie dobytka a polievanie. Väčšinou totiž domáce hnojisko a plytký vrt zapríčinili, že studne pri dome neboli vhodné na pitie a ani pranie.
Vy vravíte...
viac…
Galéria fotiek
Čo by Vás o Tajnej láske mohlo zaujímať:
- Všetky postavy reálne exiistovali a mali istú spojitosť s obcou Bidovce.
- Že budeme robiť príbeh práve z Bidoviec je zásluha tanečníkov, pretože pri stavní najnovšej choregorafie sa zamerali práve na túto dedinku.
- Že budeme používať aj maďarčinu je zásluhou pani priamo z Bidoviec, našej tzv. „informátorky“. Je to svokra terajšieho starostu. Skladbu (titulnú skladbu z muzikálu) nám prespievala tak, že plynule prechádzala zo slovenčiny do maďarčiny a naopak. Najprv sme si mysleli, že to bola náhoda, a tak sme ju s odstupom času požiadali, aby nám ju zaspievala opäť. Aj tento raz to zaspievala rovnako. Práve preto sme sa rozhodli, že to zachováme a presne tak, autenticky, to vložíme aj do muzikálu.
- V skladbe má aj naša primáška, vedúca ľudovej hudby, Julka Černeková maďarský prízvuk aj keď po maďarsky moc nevie. Je to práve preto, lebo aj naša „informátorka“ to tak spievala.
- Meno „Biháry“ je spájané s vynikúcajimi rómskymi hudobníkmi pôvodom zo Slovenska. Jeden z nich je dokonca spájaný s korunováciou vo Viedni.
- Samuel Jestrebíny (1775 – 1795) skutočne existoval a bol naozaj farár v Bidovciach. Podľa historických záznamov sa dokonca veľmi zaslúžil o rozvoj tamojšieho spoločenstva. V skutočnosti však bol reformovaný (evanjelický) kňaz avšak, pre kontext nášho príbehu ho vykreslujeme ako mladého katolíckeho kňaza.
Kto za dielom stojí?
VEDÚCA SÚBORU, BULLETINE
- Roberta Krmášková
VEDÚCA ĽUDOVEJ HUDBY (primáška)
- Julka Černeková
SCENÁR A RÉŽIA
- Jozef Černek
SCÉNOGRAFIA
- Richard Slezák
PRODUKCIA
- Janka Pipíšková
WEB A PR
- Majo Bendík
SVETLO
- Stano Pivko
- Ľudovít Gráfel
ZVUK
- Denis „Axel“ Ivanics
VÝBER KROJOV A KROJOVÁ VÝPRAVA
- Júlia Černeková
VÝBER, PRÍPRAVA A STAROSTLIVOSŤ O KROJE
- Betka Černeková
- Romi Mačicová
CHOREOGRAFIE
- Roberta Krmášková
- Slavomír Habara
- Lucka Mokošová
- Majo Bendík
FOTOGRAFIE
- Milan Uhrin
- Martinovi Kučerovi
- Dušanovi Teplanovi
- Kataríne Fitošovej
- Angelike Kopják
KAMERA
- Tomáš Brančan
KULISY
- Richard Slezák
- Attila Ivanics
- Betka Ivanicsová
- Ivan Perl
- Hilda Perlová
- Janka Pipíšková
- Juraj Pipíška
- Alžbeta Černeková
INFORMÁTORKA (narodená v Bidovciach)
- p. Jolana Kocáková
STAROSTA BIDOVIEC (informátor)
- Ing. Pavol Azari
VÝBER MAĎARSKÝCH PIESNÍ
- Korpás Éva
Kedy a kde ku nám možete zavítať
- 12. jún / 17:30, Dom Matice slovenskej – 1. premiéra
- 13. jún / 16:30, Dom Matice slovenskej – 2. premiéra
- 27. jún / 19:03, Dom Matice slovenskej – 1. repríza
- 3. júl / 20:34, Ujcov minifest za domom v Hornej Zlatnej – 2. repríza
- 11. júl / 20:35, Amfiteáter Dôstojníckeho pavilónu v Komárne – 3. repríza
- 2. október / 16:37, Dom Matice slovenskej – 4. repríza
- 30. apríl / 17:07, Dom Matice slovenskej – 5. repríza
- 28. máj / 17:09, obec Nesvady – 6. repríza
Toto predstavenie je ako miniprojekt súčasťou projektu, ktorý získal finančné prostriedky z Európskej únie v rámci programu Horizont 2020 pre výskum a inovácie na základe grantovej zmluvy č. 770464. (www.chiefprojecteu.com)
V tradícii našich národov (ak budeme hovoriť o slovenskom a maďarskom národe súbežne) bola viera silnejšou súčasťou života – (jeho prežívania a každodenných rituálov) ako napríklad kroj, teda tradičný odev.
My sme zvyknutí na akúsi rovnicu folklór = kroj. Avšak bola to práve viera (rôzne rituály, obrady, povery, ktoré sa neskôr vo významnej miere preniesli do kostola), čo každodenne vplývalo na život bežných ľudí. Tak ako nás dnes ovplyvňujú média a sociálne siete, tak naši predkovia intenzívne vnímali vieru a jej zmeny.
Z hľadiska príbehu – pre mňa ako scenáristu – je mimoriadne zaujímavé obdobie, keď pri sebe existovali dva dnes tak výrazne vzdialené fenomény- pohanské rituály a vplyv najmä kresťanských cirkví.
Z histórie vieme, že keď prichádza nové náboženstvo, aby jeho predstavitelia ľuďom zjednodušili prechod, nové preberá určité prvky toho starého…
(bulletine k predstaveniu „Tajná láska – Titkos szerelem“)
Iste viete, že pohania oslavovali 17. – 25. decembra slnovrat, tak kresťanská viera na toto obdobie umiestnila sviatok narodenia Ježiša Krista.
Kresťanské Vianoce majú ale skutočný pôvod v starovekom Ríme. Rimania každoročne usporadúvali festival s názvom Saturnalia, ktorý sa konal v období zimného slnovratu. Od 17. do 25. decembra oslavovali návrat Saturna, boha ohňa a úrody. V týchto dňoch sa ľudia s obľubou sobášili, vymieňali si dary a rozdávali jedlo chudobným.
V istom okamihu sa tieto rituály pomiešali s germánskymi a keltskými slávnosťami. Práve tomu vďačíme za vianočnú hostinu, koláče či zdobenie ihličnatých stromčekov. Dnešná podoba Vianoc je teda spojením starých pohanských zvykov, rituálov a germánskych slávností.
V pohanskej tradícii mala voda zo studne v istých okamihoch zázračnú moc, možno ste sa aj vy stretli s pozostatkom týchto rituálov.
Hádzanie drobných peňazí do studní či fontán, šepkanie prosieb studniam počas svätojánskej noci, nosenie vody v ústach na sv. Barboru a podobne. Ale aj zamykanie lásky a vhodenie kľúča do studne, to všetko má svoj pôvod v pomernej silnej povere o zázračnej moci studne.
Treba si uvedomiť, že voda – čistá a zdravá, bola už aj pred stáročiami veľkým darom. Jej posvätnosť, a teda dôležitú ochranu si ľudia uvedomovali vždy.
Kresťanské cirkvi dosť bojovali proti poverám, ale aby dali ľuďom mostík ako prejsť, tak bolo zvykom raz ročne svätiť studne. Rovnako tak, keď sa kopala nová studňa, táto sa svätila, a potom raz ročne sa rituálom „presvätila”.
No a práve toto presvätenie a spoločné súžitie pohanských obradov a kresťanského vplyvu je náš odrazový mostík pre príbeh…
Samozrejme, nielen povery sú našim posolstvom, ale aj silá lásky. Lásky rodičov aj lásky dvoch mladých ľudí, ktorí hľadajú cestu k sebe.
Čo sa vlastne deje ...
Do rebelova sa prisťahovavá rodina Biháriovcov s dcérkou Adelaide. Adelaide takmer padne do studne, Adam Berlecký, miestny mládenec ju však zachráni. Hoci nehovoria rovnakým jazykom, preskočí medzi nimi iskra.
Ako vyzerá Rebelovo ...
Kostol, v príbehu reprezentovaný aj farárom, je symbolom duchovna, veľmi silne spojeného s tradíciou nášho národa. My sa však nebudeme pozerať na obrady, ale skôr na tolerovaný a v podstate spoločnosťou vnímaný, a akceptovaný (ako nevyhnutnosť) rozkol medzi tým, čo sa prezentuje v kostole (ako by sa žiť malo) a ako sa žije naozaj, v dennodennej realite. Často v úplnom opaku, v rozkole. Už prvé slová farára – “Miluj blížneho svojho…”, sa o pár okamihov, len pár krokov od kostola, zabúdaju a skutky dedinčanov vyjadrujú skôr úplný opak Božieho prikázania….
Studňa, kedysi bola studňa nie len zdrojom pitnej a čistej vody. (*) Studňa bola hlavne miestom denneho stretávania sa ľudí a hlavne mládeže. Čiže niečo ako sociálna sieť. V príbehu má aj snahu o symboliku. Predstavuje akúsi bránu do “iného” sveta (spôsobu života). V Danteho svete by sme použili slovo predpeklie… Inými slovami, k lámaniu deja, alebo k zlomovým udalostiam (spoznanie dvoch ľudí, prechod do stavu mládeneckého, svadba… sa bude diať pri studni alebo bude mať so studňou spojitosť.)
* Obecná studňa bola vždy hlbšia a ďalej od zvierat a latrín, takže mala ľahšie udržatelnú a čistú vodu. Domáce studne slúžili skôr na napojenie dobytka a polievanie. Väčšinou totiž domáce hnojisko a plytký vrt zapríčinili, že studne pri dome neboli vhodné na pitie a ani pranie.
Galéria fotiek
Čo by Vás o Tajnej láske mohlo zaujímať:
- Všetky postavy reálne exiistovali a mali nejakú spojitosť s obcou Bidovce.
- Že budeme robiť príbeh práve z Bidoviec je zásluha tanečníkov, pretože pri stavní najnovšej choregorafie sa zamerali práve na túto dedinku.
- Že budeme používať aj maďarčinu je zásluhou pani priamo z Bidoviec, našej tzv. „informátorky“. Je to svokra terajšieho starostu. Skladbu (titulnú skladbu z muzikálu) nám prespievala tak, že plynule prechádzala zo slovenčiny do maďarčiny a naopak. Najprv sme si mysleli, že to bola náhoda, a tak sme ju s odstupom času požiadali, aby nám ju zaspievala opäť. Aj tento raz to zaspievala rovnako. Práve preto sme sa rozhodli, že to zachováme a presne tak, autenticky, to vložíme aj do muzikálu.
- V skladbe má aj naša primáška, vedúca ľudovej hudby, Julka Černeková maďarský prízvuk aj keď po maďarsky moc nevie. Je to práve preto, lebo aj naša „informátorka“ to tak spievala.
- Meno „Biháry“ je spájané s vynikúcajimi rómskymi hudobníkmi pôvodom zo Slovenska. Jeden z nich je dokonca spájaný s korunováciou vo Viedni.
- Samuel Jestrebíny (1775 – 1795) skutočne existoval a bol naozaj farár v Bidovciach. Podľa historických záznamov sa dokonca veľmi zaslúžil o rozvoj tamojšieho spoločenstva. V skutočnosti však bol reformovaný (evanjelický) kňaz avšak, pre kontext nášho príbehu ho vykreslujeme ako mladého katolíckeho kňaza.
Kto za dielom stojí?
VEDÚCA SÚBORU, BULLETINE
- Roberta Krmášková
VEDÚCA ĽUDOVEJ HUDBY (primáška)
- Julka Černeková
SCENÁR A RÉŽIA
- Jozef Černek
SCÉNOGRAFIA
- Richard Slezák
PRODUKCIA
- Janka Pipíšková
WEB A PR
- Majo Bendík
KAMERA
- Tomáš Brančan
FOTOGRAFIE
- Milan Uhrin
- Martinovi Kučerovi
- Dušanovi Teplanovi
- Kataríne Fitošovej
- Angelike Kopják
ZVUK
- Denis „Axel“ Ivanics
SVETLO
- Stano Pivko
- Ľudovít Gráfel
VÝBER, PRÍPRAVA A STAROSTLIVOSŤ O KROJE
- Betka Černeková
- Julka Černeková
- Romi Mačicová
INFORMÁTORKA (narodená v Bidovciach)
- p. Jolana Kocáková
STAROSTA BIDOVIEC (informátor)
- Ing. Pavol Azari
CHOREOGRAFI
- Roberta Krmášková
- Slavomír Habara
- Lucka Mokošová
- Majo Bendík
KULISY
- Richard Slezák
- Attila Ivanics
- Betka Ivanicsová
- Ivan Perl
- Hilda Perlová
- Janka Pipíšková
- Juraj Pipíška
- Alžbeta Černeková
VÝBER MAĎARSKÝCH PIESNÍ
- Korpás Éva
Kedy a kde ku nám možete zavítať
- 12. jún / 17:30, Dom Matice slovenskej – 1. premiéra
- 13. jún / 16:30, Dom Matice slovenskej – 2. premiéra
- 27. jún / 19:03, Dom Matice slovenskej – 1. repríza
- 3. júl / 20:34, Ujcov minifest za domom v Hornej Zlatnej – 2. repríza
- 11. júl / 20:35, Amfiteáter Dôstojníckeho pavilónu v Komárne – 3. repríza
- 2. október, Dom Matice slovenskej – 4. repríza
Toto predstavenie je ako miniprojekt súčasťou projektu, ktorý získal finančné prostriedky z Európskej únie v rámci programu Horizont 2020 pre výskum a inovácie na základe grantovej zmluvy č. 770464. (www.chiefprojecteu.com)
