Tajná láska – Titkos szerelem

 

Novopripravovaný muzikál z dielne
FMS Slovenskí rebeli

V tradícii našich národov (ak budeme hovoriť o slovenskom a maďarskom národe súbežne) bola viera silnejšou súčasťou života – (jeho prežívania a každodenných rituálov) ako napríklad kroj, teda tradičný odev.

My sme zvyknutí na akúsi rovnicu folklór = kroj. Avšak bola to práve viera (rôzne rituály, obrady, povery, ktoré sa neskôr vo významnej miere preniesli do kostola), čo každodenne vplývalo na život bežných ľudí. Tak ako nás dnes ovplyvňujú média a sociálne siete, tak naši predkovia intenzívne vnímali vieru a jej zmeny.

Z hľadiska príbehu – pre mňa ako scenáristu – je mimoriadne zaujímavé obdobie, keď pri sebe existovali dva dnes tak výrazne vzdialené fenomény- pohanské rituály a vplyv najmä kresťanských cirkví.

Z histórie vieme, že keď prichádza nové náboženstvo, aby jeho predstavitelia ľuďom zjednodušili prechod, nové preberá určité prvky toho starého…

(bulletine k predstaveniu „Tajná láska – Titkos szerelem“)

Iste viete, že pohania oslavovali 17. – 25. decembra slnovrat, tak kresťanská viera na toto obdobie umiestnila sviatok narodenia Ježiša Krista. 

Kresťanské Vianoce majú ale skutočný pôvod v starovekom Ríme. Rimania každoročne usporadúvali festival s názvom Saturnalia, ktorý sa konal v období zimného slnovratu. Od 17. do 25. decembra oslavovali návrat Saturna, boha ohňa a úrody. V týchto dňoch sa ľudia s obľubou sobášili, vymieňali si dary a rozdávali jedlo chudobným.
V istom okamihu sa tieto rituály pomiešali s germánskymi a keltskými slávnosťami. Práve tomu vďačíme za vianočnú hostinu, koláče či zdobenie ihličnatých stromčekov. Dnešná podoba Vianoc je teda spojením starých pohanských zvykov, rituálov a germánskych slávností.
V pohanskej tradícii mala voda zo studne v istých okamihoch zázračnú moc, možno ste sa aj vy stretli s pozostatkom týchto rituálov. 
Hádzanie drobných peňazí do studní či fontán, šepkanie prosieb studniam počas svätojánskej noci, nosenie vody v ústach na sv. Barboru a podobne. Ale aj zamykanie lásky a vhodenie kľúča do studne, to všetko má svoj pôvod v pomernej silnej povere o zázračnej moci studne. 
Treba si uvedomiť, že voda – čistá a zdravá, bola už aj pred stáročiami veľkým darom. Jej posvätnosť, a teda dôležitú ochranu si ľudia uvedomovali vždy. 

Kresťanské cirkvi dosť bojovali proti poverám, ale aby dali ľuďom mostík ako prejsť, tak bolo zvykom raz ročne svätiť studne. Rovnako tak, keď sa kopala nová studňa, táto sa svätila, a potom raz ročne sa rituálom “presvätila”.  
No a práve toto presvätenie a spoločné súžitie pohanských obradov a kresťanského vplyvu je náš odrazový mostík pre príbeh…

Samozrejme, nielen povery sú našim posolstvom, ale aj silá lásky. Lásky rodičov aj lásky dvoch mladých ľudí, ktorí hľadajú cestu k sebe.

Toto predstavenie je ako miniprojekt súčasťou projektu, ktorý získal finančné prostriedky z Európskej únie v rámci programu Horizont 2020 pre výskum a inovácie na základe grantovej zmluvy č. 770464.

Flag_of_Europe

 

Novopripravovaný muzikál z dielne
FMS Slovenskí rebeli

V tradícii našich národov (ak budeme hovoriť o slovenskom a maďarskom národe súbežne) bola viera silnejšou súčasťou života – (jeho prežívania a každodenných rituálov) ako napríklad kroj, teda tradičný odev.

My sme zvyknutí na akúsi rovnicu folklór = kroj. Avšak bola to práve viera (rôzne rituály, obrady, povery, ktoré sa neskôr vo významnej miere preniesli do kostola), čo každodenne vplývalo na život bežných ľudí. Tak ako nás dnes ovplyvňujú média a sociálne siete, tak naši predkovia intenzívne vnímali vieru a jej zmeny.

Z hľadiska príbehu – pre mňa ako scenáristu – je mimoriadne zaujímavé obdobie, keď pri sebe existovali dva dnes tak výrazne vzdialené fenomény- pohanské rituály a vplyv najmä kresťanských cirkví.

Z histórie vieme, že keď prichádza nové náboženstvo, aby jeho predstavitelia ľuďom zjednodušili prechod, nové preberá určité prvky toho starého…

(bulletine k predstaveniu „Tajná láska – Titkos szerelem“)

Iste viete, že pohania oslavovali 17. – 25. decembra slnovrat, tak kresťanská viera na toto obdobie umiestnila sviatok narodenia Ježiša Krista. 

Kresťanské Vianoce majú ale skutočný pôvod v starovekom Ríme. Rimania každoročne usporadúvali festival s názvom Saturnalia, ktorý sa konal v období zimného slnovratu. Od 17. do 25. decembra oslavovali návrat Saturna, boha ohňa a úrody. V týchto dňoch sa ľudia s obľubou sobášili, vymieňali si dary a rozdávali jedlo chudobným.
V istom okamihu sa tieto rituály pomiešali s germánskymi a keltskými slávnosťami. Práve tomu vďačíme za vianočnú hostinu, koláče či zdobenie ihličnatých stromčekov. Dnešná podoba Vianoc je teda spojením starých pohanských zvykov, rituálov a germánskych slávností.
V pohanskej tradícii mala voda zo studne v istých okamihoch zázračnú moc, možno ste sa aj vy stretli s pozostatkom týchto rituálov. 
Hádzanie drobných peňazí do studní či fontán, šepkanie prosieb studniam počas svätojánskej noci, nosenie vody v ústach na sv. Barboru a podobne. Ale aj zamykanie lásky a vhodenie kľúča do studne, to všetko má svoj pôvod v pomernej silnej povere o zázračnej moci studne. 
Treba si uvedomiť, že voda – čistá a zdravá, bola už aj pred stáročiami veľkým darom. Jej posvätnosť, a teda dôležitú ochranu si ľudia uvedomovali vždy. 

Kresťanské cirkvi dosť bojovali proti poverám, ale aby dali ľuďom mostík ako prejsť, tak bolo zvykom raz ročne svätiť studne. Rovnako tak, keď sa kopala nová studňa, táto sa svätila, a potom raz ročne sa rituálom “presvätila”.  
No a práve toto presvätenie a spoločné súžitie pohanských obradov a kresťanského vplyvu je náš odrazový mostík pre príbeh…

Samozrejme, nielen povery sú našim posolstvom, ale aj silá lásky. Lásky rodičov aj lásky dvoch mladých ľudí, ktorí hľadajú cestu k sebe.

Toto predstavenie je ako miniprojekt súčasťou projektu, ktorý získal finančné prostriedky z Európskej únie v rámci programu Horizont 2020 pre výskum a inovácie na základe grantovej zmluvy č. 770464.

Flag_of_Europe

 

Novopripravovaný muzikál z dielne
FMS Slovenskí rebeli

V tradícii našich národov (ak budeme hovoriť o slovenskom a maďarskom národe súbežne) bola viera silnejšou súčasťou života – (jeho prežívania a každodenných rituálov) ako napríklad kroj, teda tradičný odev.

My sme zvyknutí na akúsi rovnicu folklór = kroj. Avšak bola to práve viera (rôzne rituály, obrady, povery, ktoré sa neskôr vo významnej miere preniesli do kostola), čo každodenne vplývalo na život bežných ľudí. Tak ako nás dnes ovplyvňujú média a sociálne siete, tak naši predkovia intenzívne vnímali vieru a jej zmeny.

Z hľadiska príbehu – pre mňa ako scenáristu – je mimoriadne zaujímavé obdobie, keď pri sebe existovali dva dnes tak výrazne vzdialené fenomény- pohanské rituály a vplyv najmä kresťanských cirkví.

Z histórie vieme, že keď prichádza nové náboženstvo, aby jeho predstavitelia ľuďom zjednodušili prechod, nové preberá určité prvky toho starého…

(bulletine k predstaveniu „Tajná láska – Titkos szerelem“)

Iste viete, že pohania oslavovali 17. – 25. decembra slnovrat, tak kresťanská viera na toto obdobie umiestnila sviatok narodenia Ježiša Krista. 

Kresťanské Vianoce majú ale skutočný pôvod v starovekom Ríme. Rimania každoročne usporadúvali festival s názvom Saturnalia, ktorý sa konal v období zimného slnovratu. Od 17. do 25. decembra oslavovali návrat Saturna, boha ohňa a úrody. V týchto dňoch sa ľudia s obľubou sobášili, vymieňali si dary a rozdávali jedlo chudobným.
V istom okamihu sa tieto rituály pomiešali s germánskymi a keltskými slávnosťami. Práve tomu vďačíme za vianočnú hostinu, koláče či zdobenie ihličnatých stromčekov. Dnešná podoba Vianoc je teda spojením starých pohanských zvykov, rituálov a germánskych slávností.
V pohanskej tradícii mala voda zo studne v istých okamihoch zázračnú moc, možno ste sa aj vy stretli s pozostatkom týchto rituálov. 
Hádzanie drobných peňazí do studní či fontán, šepkanie prosieb studniam počas svätojánskej noci, nosenie vody v ústach na sv. Barboru a podobne. Ale aj zamykanie lásky a vhodenie kľúča do studne, to všetko má svoj pôvod v pomernej silnej povere o zázračnej moci studne. 
Treba si uvedomiť, že voda – čistá a zdravá, bola už aj pred stáročiami veľkým darom. Jej posvätnosť, a teda dôležitú ochranu si ľudia uvedomovali vždy. 

Kresťanské cirkvi dosť bojovali proti poverám, ale aby dali ľuďom mostík ako prejsť, tak bolo zvykom raz ročne svätiť studne. Rovnako tak, keď sa kopala nová studňa, táto sa svätila, a potom raz ročne sa rituálom “presvätila”.  
No a práve toto presvätenie a spoločné súžitie pohanských obradov a kresťanského vplyvu je náš odrazový mostík pre príbeh…

Samozrejme, nielen povery sú našim posolstvom, ale aj silá lásky. Lásky rodičov aj lásky dvoch mladých ľudí, ktorí hľadajú cestu k sebe.

Toto predstavenie je ako miniprojekt súčasťou projektu, ktorý získal finančné prostriedky z Európskej únie v rámci programu Horizont 2020 pre výskum a inovácie na základe grantovej zmluvy č. 770464.

Flag_of_Europe