alebo, ako to s nami vlastne je…

Prešlo šesť rokov a my by sme už mali seriózne odpovedať na základnú otázku nášho súboru… čo do drncúľa * znamená, že sme folklórom inšpirovaní… Tak sme folklórny súbor alebo nie? Ako to je…?

            Vieme, že sú veci, v ktorých sme dobrí, možno niekde patríme aj medzi najlepších (neskromne). Sú veci, kde máme šancu byť lepší priemer, ale sú aj veci, v ktorých úplne nevynikáme, len sa o to snažíme.

            Od folklórneho súboru sa očakáva, že bude zároveň aj nositeľom tradície – teda, že sa podujme pre ďalšie generácie zachovať povedzme tanec. Jeho prvky, drobnosti, kde je kedy ako ruka, prst, či ako silno a intenzívne treba zvýsknuť. Aby to ďalšie generácie mali uchované v čo najlepšej forme. No a toto my nie sme.

            Snažíme sa, robíme, čo sa dá, len to ešte nie je ono. Nositelia tradícii tanca Horehronia, či Telgártu, Východu či Rusínskej oblasti, nie sme. Prečo? Pretože len Detvanec na Detve zrodený, Detvancom odchovaný, v detvianskej krčme zocelený, rozkáže tak, ako sa má a poskočí ako treba na detviansku muziku.

            Keď  si z Pohorelej, Komárna či z Bratislavy šancu máš, ale musíš tomu venovať čas. Veľa času. Alebo patríš k tým šťastlivcom, čo majú neuveriteľné nadanie. Áno, sme hrdí na to, že aj takých jedincov máme. V našom súbore, kde sme začali dvanásti, je nás dnes už temer päťdesiat, ale talent na tanec, priznajme si ich, toľko nemá. A už vôbec nie na všetky oblasti. Lenže my chceme, aby u nás ostali aj tí nadaní na čosi iné ako tanec, či spev.

            Až sa nám raz podarí vypátrať, vyskúmať  a nacvičiť tanec z Komárna, verte mi, že sa nenájde žiaden tanečník v šírom svete, aby ho zatancoval lepšie ako naši chlapci či dievčatá.

Zatiaľ však chceme divákom priblížiť rôzne regióny Slovenska. Preto si po pieseň občas zájdeme do Pohorelej, po tanec do Raslavíc, po svadobné točenie a držanie na Abov, hoci sme všetci od Komárna. Samozrejme, dávame pozor na to, aby sme sa čo najviac priblížili k prevedeniu, štýlu hrania, spevu a samozrejme aj tancovania k tamojším originálnym nositeľom tradícií. Vždy, keď zoženieme peniažky, snažíme sa aj kroje k tancu čo najviac priblížiť.

Z úcty k ozajstným nositeľom tradícií, z úcty k nášmu divákovi, sa ale nenazývame folklórnym súborom, hoc sa všetky tieto parametre snažíme naplniť.

No našou doménou totiž nie je pôsobiť ako mentor, učiteľ a so stopercentnou istotou tvrdiť, že toto bolo, je a bude takto a hotovo. Nie, pretože v tom naozaj dobrí (zatiaľ) nie sme.

Náš súbor vyniká v čomsi inom. A tu patríme naozaj k slovenskej špičke. Vďaka úžasnému nadšeniu ľudí okolo nás, ľudí, ktorí boli pri vzniku Dramaťáku, ľudí, ktorí založili Rebelov, máme dar ukázať ľuďom krásu odkazu našich predkov. Pre tanec, spev či ľudové divadlo sme už nadchli desiatky ľudí. Vypĺňame ich čas. Objavili sme v nich lásku k divadlu či k folklóru. Tá láska je nezriedka tak silná, že si folklór či umenie zvolili ako svoje životné poslanie. Dnes už možno sú alebo zajtra budú dospelí alebo lepšie povedané, zrelí na to, aby veci robili ďalej a dokonca lepšie ako my. Veď ktohovie, možno o pár rokov aj Slovenskí rebeli budú nositeľmi tradícií a Komárňania sa budú hrdiť ďalším folklórnym súborom. A s veľkou pravdepodobnosťou to budú práve naši odchovanci, ktorí mu budú po svete robiť dobré meno.

Našou dnešnou doménou dnes je ale niečo iné. Dramaťák za štrnásť rokov svojej existencie (v tejto podobe) vyšliapal cestičku nie len k divákom, ale svojimi výsledkami presvedčil viac ako stovku ľudí, aby si skúsili dosky, čo znamenajú svet. Títo ľudia denne trénujú, cvičia a venujú tomu svoj voľný čas. V istom okamihu sa časť z nich pustila aj folklórnou cestou. Aj tu sme si našli svojich divákov a stále častejšie počúvame vetu: „Ja som nevedel/la, že ten folklór môže byť tak krásny…”, “ robíte to skvelo, pútavo, je to zážitok…”

A toto je to, čo nás drží nad vodou. Čo nám dáva energiu hľadať prostriedky, ako mať kde nacvičovať, mať čo obliecť tanečníkom, hercom či hudobníkom. 

Vieme, že naše dramatické umenie, náš spôsob vyrozprávania príbehu ľudí doteraz vždy zaujal a zabavil. Sme za to divákom naozaj vďační. Popri tom ako divákom rozprávame príbeh, mu ukazujeme aj rôzne obrady a obyčaje, ktoré boli bežnou súčasťou denného života našich starých materí. Ale predovšetkým sa snažíme ľudí baviť.

            Iný folklórny súbor by to spravil inak, možno by sa viac venoval jednému regiónu, možno by dal príležitosť len tým tanečníkom, ktorý na sto percent zvládnu prvky, či spôsob hrania toho ktorého regiónu. A určite aj tento spôsob je správny. My to ale dnes robíme inak.

Chceme, aby sme sa počas našej tvorby aj bavili, veď na svete sme len pár chvíľ a voľný čas je dnes vzácnosť. Boli by sme radi, aby sa naši diváci na predstaveniach aj naďalej bavili s nami. Ak sa popri tom aj niečo naučia, tak super, ale podmienkou to nie je. Pre nás je najdôležitejšie to, aby to, čo robíme, sme robili s láskou. Pretože tak nám to funguje.

* rebeli neprinášajú divákovi len tance, kroje, piesne či hudbu z tradície našej vlasti, či našich praotcov, ale vyťahujeme zo studnice tradícií našich otcov aj iné krásne veci. Napríklad aj nadávky…