ČAJOVÉ MENU

Premiéra: 12. máj 2017

Počet repríz: 6

Prijmite naše pozvanie na Čaj, prosím

videoklip k pesničke „Ako som sa neoženil“

záznam z predstavenia 

videoklip k pesničke „Čaj a twist“

Priatelia vitajte na našom retro webe!

Predstavte si, že aj dnešným časom raz budeme hovoriť staré dobré časy.
Čudná predstava, nie?

Či starý či mladý. Keď sa povie retro, každému napadne nejaká tá kapela, či spevák alebo hit. Jednoduchý, krásny a po všetkých stránkach ozajstný HIT. A každý si pod tým predstaví “to svoje”. Niekto Ray Charlesa, niekto Presleyho alebo niekoho z Repeťákov či kohosi z maďarskej scény. Všetky tieto veci majú jednu vec spoločnú. Museli byť dobré, ba priam vynikajúce, aby ustáli test desiatok rokov.

Na čo ste sa mohli tešiť

S Peťom Emmerom, Broňou Bočánekovou a ďalšími, sme sa pustili do mimoriadne krásneho, ale aj náročného projektu. Chceli sme ukázať ľuďom, našim divákom, dobu 60. tych rokov minulého storočia. Pripravili sme muzikál z toho obdobia.
Nazvali sme ho: „Čaj o piatej – historky spod šálky alebo Dievča z obrazu“. Má neobvyklo viac názvov, pretože išlo o viac príbehov a jedno prekvapenie. Všetci sme si dali jeden spoločný záväzok (inak aj záväzky sú dosť retro), že to urobíme inak. Dovolím si tvrdiť, že nám to čiastočne aj vyšlo. Áno, je jasné, že rukopis bol poznateľný, ale aj tak si myslím, že pre ľudí bolo pár vecí menším šokom. V prvom rade hudba. Peťo ju naozaj postavil na pilieroch rock and rollu, ktorý práve v 60. tych rokoch frčal, chýbať ale nemohlo ani tango, či boogie woogie.
 

A ako to vyzeralo

A ak sa spýtate kohokoľvek z Dramaťáku, potvrdí vám, že tá hudba naozaj krásne lezie do uší a je veľmi chytľavá. Broňa spravila obrovský kus práce a deti posunula opäť o priečku vyššie. Keď si pozriete nejaké videá z tej doby, máte pocit akejsi ľahkosti v tanci, nenáročnosti a hlavne radosti a presne tak sú postavené aj choreografie. Toto dielko rozhodne treba vidieť. Nešli sme najjednoduchšou cestou a neprebrali sme staré osvedčené hity, i keď aj to by bola cesta a rozhodne by nič nepokazila, skúsili sme čosi iné. Na skutočných príbehoch (príbehy boli postavené na skutočných udalostiach starých rodičov členov Dramaťáku) sme vás doviedli do obdobia konca 60. tych rokov. Napodobnili sme zoskupenia, ktoré vtedy tvorili hudobnú scénu a snažili sme sa priblížiť k ich spôsobu tvorby. Nebola to ľahká úloha, ani pre textára. Vtedy napríklad čechizmus či nesprávny slovosled tak strašne nerezonoval v ušiach ľudí ako dnes. V každom prípade, vzniklo krásne dielko a ak si nájdete tú hodinku a pol a pozriete si ho na našom youtube kanáli, určite neoľutujete.