„Náš dedko bol zas najkrajší chlapec v dedine,“ vysvetľuje iné dievča s rumencom na líci. Tiež bol na čaji o piatej a tam sa s babkou stretli. „Dedo mi povedal, že to bola hneď na prvý pohľad veľká láska a že babka mu postúpala nohy pri tanci, ale on ju hneď tak ľúbil, že mu to ani tak nevadilo,“ veselo rozpráva príbeh. „No ale babka povedala, že deda vôbec nechcela, ale keď jej mama dovolila, aby s ňou išiel tancovať, tak musela, aj keď dedo nevedel tancovať vôbec. Potom ju odprevadil domov, aby vedel, kde býva a chodil ju toľko otravovať, že si ho až zobrala,” končí príbeh happyendom a ešte veselo dodá, že dedo mal slzu v oku, keď to hovoril a že babka sa smiala. A že najprv to bolo trápne, ale potom super. Po nej chlapec odovzdá esej. Opäť najkrajšia babka a krásny príbeh lásky, v ktorom sa dedko babke dvoril dlhé mesiace tým, že každý deň chodil k nim domov pomáhať, aby sa zapáčil rodičom. Ďalšie dievča prinesie trošku napínavý príbeh, ako dedo prešiel cez celé Československo na babete skontrolovať, či sa jeho budúcej žene nič nestalo, keď začali povodne… Zistil som, že všetky deti z nášho Dramaťáku majú za babku najkrajšiu „kočku“ v meste či dedine. Všetci dedkovia, aby si mohli vziať babku, museli spraviť veľký čin, ako chodiť babke kurizovať každý jeden deň, prejsť obrovskú vzdialenosť alebo si aspoň nechať postúpať po nohách vždy o štvrtej na čaji o piatej. Tancoval sa twist, prichádzal rock and roll a boogie woogie. Viem, svet vtedy nebol len takto farebný a krásny, ale nebolo by fajn, ak by dovolili tým deťom dotknúť sa mladosti ich starých rodičov? Možno mám nápad, ako to spraviť.