ZVER – 2. Premiéra
Začalo to ako búrka, ako búrka, búrka s mrakmi. A dážď z neba najprv padal, najprv nežne ako vánok.
Začalo to ako búrka, ako búrka, búrka s mrakmi. A zrazu z neba udrel vietor, udrel silou ako hurikán.
Roztrhlo sa nebo a peklo začalo. Vyvracalo stromy a blesky hrmeli.
Kone sa sprvu báli, no hneď splašili. Koč z cesty strhlo, k priepasti sa rútili.
Okolo nich ticho, ticho nastalo, ticho ako v hrobe, ticho nastalo.
Objímal tie deti a šepkal perami, prosil o ich život, o mladé životy.
Okolo nich ticho, ticho nastalo, ticho ako v hrobe, ticho nastalo.
Vraj nech si vezmem jeho a deti, nechám žiť, mladosť nechám žiť.
S osudom sa však nejedná, s osudom sa zmieriť máš.
A tak tu to máš, veštbu, tú naplníš, život vám ponechám, ale niečo zaň mi dáš!
Keď šestnásť rokov najmladšia dosiahne, jednu z dcér na hrad k zvieraťu odvedieš a viac ju hľadať nebudeš.