Na začiatku predstavenia odznie skladba Zmilovanie. Ak budete pozorne sledovať, v jednom okamihu tam vypukne vzbura, ktorú ukončia až dvaja anjeli – Agrimónia (anjle lásky – má krásne žlté kvety na šatách) a Nymeén (anjel pokušenia). Všetci v istom okamihu padnú na zem. Prvá vstáva postava v červenom s ranou na tele. Povstal anjel z krvi poddaných i pandúrok Vlada Ţepeşa. A to je naša Carmenia – anjel krvi. Na príkaz Najvyššieho odchádza priamo na jeho hrad, aby počínanie grófa videla priamo zblízka. Keď gróf prvýkrát urazí kríž, Carmenia (smrteľník ju nevidí) podíde bližšie ku grófovi. Obaja anjeli sa k nemu otočia. Keď druhýkrát uráža kríž, Carmenia ho upozorní – grófa strasie, obaja anjeli pozdvihnú ruky. Pri treťom raze Agrimónia – (vníma ju len Lenuta) otrávi nápoj, čo alchymisti práve vytvárajú. Carmenia preberá nad grófom moc a gróf je prekliaty. Od tejto chvíle vždy, keď sa s grófom niečo deje, akoby to Carmenia (v spolupráci s Nymeén a Agrimóniou) riadila. To Ona zhadzuje šatkou, ktorou Drakulu symbolicky anjeli väznia, to Ona mu privedie pred zrak Loreline i Mínniu, to Ona mu ukáže, čo sa stalo s Loreline. To ona je tá “krv, čo sa hrá na umieranie,” ale umrieť mu nedovolí.

Carmenia je teda to, čo je tak typické pre vampirizmus – túžba po krvi, zároveň ide o symboliku – krv krvi má tú moc, odkliať grófa – teda hovoríme o rodovej línii. Krv aj dnes, ale o to viac pre našich predkov, bola opradená akýmsi rúškom tajomstva. Často je spajaná s mystikou a rôznymi obradmi. Hovorí sa aj o zlej krvi. To všetko nájdete v našom dielku. Ak si pozorne všimnete fotografie, ale aj štylizáciu kostýmu našej Carmenie zistíte že sa snažíme poukázať na otrávenosť krvi. Je otrávená všetkým tým zlom grófa a nýmf. Symbolicky prekliatie grófa stvárňujeme aj demižónmi na scéne. Zmenia farbu pri prekliati na sýtočervenú, po odkliatí sa vracajú do pôvodnej modrej farby. Pri poslednej skladbe – život, menia farbu tak ako aj rozmanitý život má byť.

A tu si môžete pozrieť Carmeniu lepšie 

Alchymista je stredoveký výraz pre človeka, ktorý sa zaoberá alchýmiou. Kombinuje v sebe stredovekú chémiu, ale nesie aj prvky fyziky, či astrológie, medicíny, metalurgie i umenia. Teda snaží sa o vytvorenie, napríklad, rôznych vecí pomocou akejsi mystiky, ale aj reálnych vecí. Často však išlo dnes o bežné chemické či fyzikálne postupy a slovo alchýmia je akoby dehonostujúcim označením prvých vedeckých bádaní. Úlohou resp. poslaním alchymistov u kráľov či bohatých ľudí, bolo vytváranie napr. vzácnych kovov z lacných kovov alebo sa snažili o elixír večnej mladosti, či len vykladali postavenie hviezd a pod.

Takto to vyzeralo, keď sa Liviu učila rumunsky.

My sme sa pokúsili o taký zvláštny paradox. Mircea hovorí, že zajala alchymistov v ďalekom Oriente. V skutočnosti však Liviu hovorí po rumunsky – materinský jazyk originálneho grófa Drakulu. Náš Andrej je ale Slovák, tak pre neho je rumunčina akoby orientálna. Aby to bolo ešte zaujímavejšie, tak skladba Alchymista (spieva ju Robina Krmášková) je inšpirovaná ozajstnou rumunskou folklórnou skladbou. Náš hudobný producent jej okrem balkánskeho nádychu dal aj trochu aj toho tureckého. Tohto sa chytila naša choreografka a využila prvky, ktoré na balkán naozaj patria. A tak sme vytvorili alchymistov, ktorí akoby naozaj prejdú celou Východnou Európou. Ešte upresníme, že to, čo hovorí Veľký mág a čarodej Liviu je naozajstná rumunčina. Keďže naša grófka má predkov v Rumunsku, aj sme si čiastočne overili správnosť.

V našej hre sa v niektorých drobnostiach opierame o reálne fakty. O Vladovi Ţepeşovi (rodové meno Drakula) je naozaj známych pár faktov. Bol naozaj obrovským bojovníkom a dobyvateľom, mal husté a dlhé vlasy a bol drobného vzrastu. Preto na to alchymisti narážajú a hovoria o ňom ako o malom Ţepeşíkovi  [tsepešíkovi]

Prečítajte si viac o Vladovi Ţepeşovi.

Tu sme si trošku pomohli gréckou mytológiou. Nymfy, hovorilo sa im aj neviestky, víly či nevesty, sú považované za večne mladé a nadpozemsky krásne dlhoveké bytosti – ženy.