Agrimónia – Anjel lásky a Boží bič

Prostredná z dcér rodu Hohenzollern nesie krásne meno Mínnia. Aj keď dielko nesie meno Slečna Loreline, najviac textu mám nesporne gróf Drakula a na javisku sú najdlhšie anjeli, slečna Mínnia bude asi to, čo by dramaturg nazval hlavnou resp. kľúčovou postavou. Pozornému divákovi iste počas predstavenia neujde že Mínnia, hoc je to poslušná kontesa v prvej svojej scéne veľa vzdoru v texte nenesie. Avšak tvárou a gestikuláciou s mamou úplne nesúhlasí. Už pri matkinej výchove o správnych gestách a správaní mladých dám, je to práve Mínnia ktorá si z mami tak trochu uťahuje. Keď sa Loreline zdôverí že chce z domu ujsť, ešte sa snaží presvedčiť ju aby to nerobila. Chce sa s mamou ešte porozprávať. Loreline je však už presvedčená. Mínnia ostáva s Emilly. Na plese sa objavuje gróf z Transilvánie. Mínniu okamžite zaujme. Jéj výchova však nedovoľuje aby to akokoľvek prejavila. Keď celý zámok neprestajne hľadá Loreline, ona presne vie kde sa jej sestra nachádza. Ako najvnímavejšiu z nich si vyberú anjeli a oslovia ju aby šla pomôcť Loreline.
Mínnia je, presne taká aké bývajú prostredné deti. Nesmierne komunikatívna, samostatná a výrazne talentovaná. Mínnia miluje hudbu, tanec a spev. V každom človeku hľadá vždy len to najlepšie. Aj vieru v ktorej je vychovávaná, vníma najlepšie z dcér rodu Hohenzolern, to preto dokáže vnímať anjelov a vie požiadať o pomoc. Mínnia sa ako debutantka predstavuje na bále, spoločne s matkou bál otvárajú spevom a tancom. Keď anjeli oslovia Mínniu aby šla pomôcť svojej sestre neváha ani minútu. Odchádza na hrad prekliateho grófa. Napriek tomu že sestru nachádza uväznenú medzi životom a smrťou neprestáva veriť v silu lásky. Dokonca ju nachádza aj v grófovi, ten sa kajá za to že jeho vinou bolo Lreline ublížené. Ona v ňom vidí aj to čo už ani samotný gróf nie. Verí že hlboko vo svojom srdci je gróf schopný vzdať sa pýchy a uveriť v pravú lásku.

Predstaviteľka Mínnie, Ivanka Kološová je v Dramaťáku druhú sezónu. V predošlom dielku stvárnila Snehulienku. V tom čase na podnet režiséra začala aj spievať. Výber postavy vôbec nie je náhodný. Ivanka svoju postavu vytvorila mimoriadne precíznym spôsobom. Mimoriadne dobre a presne vníma pokyny réžie a dokáže s postavou, jej emóciami, polohami v interakcií s ďalšími postavami na javisku krásne pracovať. Jej postava vôbec nie je jednoduchá, v rovnakom momente musí prejavovať sesterskú spolupatričnosť i vzdor voči matke, rovnako však aj poslušnosť a snahu problém riešiť. O tom že s Ivankou sa naozaj dobre pracuje svädčí už len fakt že prvýkrát spievala pred divákmi až v dielku Snehulienka a zopár trpaslíkov. Na prípravu mala neuveriteľne málo času (asi 8 týždňov) V muzikáli Slečna Loreline už aj spev a to mimoriadne náročných piesní, zvláda bez väčších problémov. Neustále sa však zdokonaluje aj za pomoci Ruženy Baloghovej (hlasovej pedagogičky), veľkou oporou jej však je aj Viktória Beňová (predstaviteľka Agrimónie) ktorá má so spevom dlhšiu skúsenosť. Objavujú sa aj v spoločných skladbách a naozaj im “to krásne ladí”. Ivanka je aj vynikajúca tanečnica a pôsobí vo viacerých krúžkoch v meste.

Slečna Loreline – zrodená z čistej lásky. Najstaršia z dcér rodu Hohenzollern.  Aj keď to jej mama  Grófka Jane prizná len v súkromí,  Loreline je presne ako ona. Dievča s čistou dušou a otvoreným srdcom, a tak trochu rebelka. Odmieta konvencie a zákony tradície. Hľadá ozajstnú lásku. Keď sa dozvie, že jej mama je predurčila cestu, ktorou má ísť, vzbúri sa. Miluje svoju matku, ale nechce ísť cestou, ktorú jej vybrala. Aj kvôli svojim sestrám, ktoré miluje najviac na svete, sa rozhodne ujsť z hradu Hohenzollern. Loreline je mimoriadne sčítaná a rozhľadená, mama ju naučila zaujímať sa o módu, dokonca avantgardnú módu. Loreline sa ako správna kontesa učila hrať aj na klavír, ba dokonca aj spievať, no na rozdiel od svojej mladšej sestry Mínnie však tento talent nemá. Hudbu má rada, avšak oveľa radšej tanec a módu. V móde sa dokonca aj našla, sama si pripravila model šiat – avantgardných šiat s odhaleným bruchom. Na jej dobu príliš odvážny model. Loreline netuší, že jej mama v mladosti spravila to isté, navrhla a ušila šaty s odhaleným chrbátom.

Dcéry rodu Hohenzollern sú priamymi potomkami Lenuty, duchovnej,  ktorú gróf Drakula zabil.  Dokonca nosia jej kríž, jediné dedičstvo, čo po nej ostalo. Keď sa Loreline rozhodne ujsť z domu, dá kríž po prapratete Lenute rozdeliť na tri časti. Ľavú časť kríža odovzdáva Mínnii, prostrednej dcére Emilly najdlhšiu, ktorá spája všetky časti. Pravú časť si ponecháva. Kríž dievčatá spája medzi sebou, ale je aj spojením na ich predkov. Loreline sa v sprievode Alchymistov dostáva na hrad grófa Drakulu do malebnej krajinky Transylvánie. Už samotná cesta tam je nezvyčajná. Na mieste sa dozvedá, že gróf a jeho nymfy cestovali s nimi. Nestretla ich však, v koči za nimi šli len akési bedne, ak by to nebolo tak desivé, nazvala by ich truhlami.

Predlohou tejto postavy (celému dielu prepožičala meno postavy ) je podľa autora scenáru, Mína z románu gróf Drakula, nie je tomu však úplne tak. Predlohou je predovšetkým jej predstaviteľka Kristínka Perlová, ak by ste hľadali dieťa s úžasnou charizmou a krásnou dušou, ktoré u každého hľadá len to pekné, nájdete Kristínku. Napriek jej neuveriteľnej poslušnej povahe si dokáže, mimoriadne milým spôsobom povedať a presadiť svoje. Práve to bolo inšpiráciou pre vznik príbehu Slečna Loreline. Kristínka je totiž rebelka, teda členkou Folklórom motivovaného súboru Slovenskí rebeli. Slovensko reprezentovali už vo viacerých krajinách EÚ, v Rumunsku na festivale C.I.O.F.F. dokonca získali prestížne ocenenie a práve na jednom zo zájazdov vznikla myšlienka vzniku dielka Slečna Loreline.

Gróf Drakula privíta slečnu Loreline na hrade so všetkou parádou. Sám tomu nerozumie, ale v prítomnosti krásnej kontesy rodu Hohenzollern sa s ním čosi deje. Už viac ako dvesto rokov necítil vôňu. Vôňu vlasov slečny Loreline si však uvedomuje až príliš, je ňou neuveriteľne priťahovaný. Pokúsi sa jej dotknúť, v tom ho však popáli jej prívesok – časť kríža. Loreline sa mu však páči, tak bolesť prekoná a pokúša sa Loreline dobíjať. Ona však voči nemu ostáva chladná. Gróf sa hrdí majetkom, mocou a množstvom skúseností, to však Loreline nehovorí nič. To jej ponúkali aj doma a presne preto je na úteku.  Gróf teda premôže svoju túžbu a ustupuje. Pre Loreline by spravil čokoľvek. To si všimli nymfy a zvlášť Silviu, najžiarlivejšia z nich. Len čo sa gróf od Loreline vzdial,i prídu sa pozrieť  “na zúbky” mladej krásnej kontesy.

Lenuta – Duchovná (Matka predstavená) Valaského kráľovstva. S veľkými obavami pozoruje vystrájanie pandúrok rozmarného grófa. Prichádza ho navš’tíviť s prosbou aby nebol tak krutý k svojmu ľudu a aby umožnil poddaným svätiť nedelu. Stáva sa svedkom potupenia Mircei a v hrôze varuje Vlada Tepesa pred Boho rúhačstvom. Dokonca mu ponúka svoje modlitby ak upustí od svojho konania. Gróf sa však Lenute a jej viere vysmieva, potupí ju a prirovnáva jej vieru k alchymistom a ich nápadu s nápojom večného života. V záchvate hnevu a škodoradosti dokonca Lenutu sám zabíja. Jej krv posmešne pridáva do nápoja od alchymistov. Lenuta ho v posledných minutách svojho života preklína – väčňým životom bez citov.

O dvesto rokov stretávame potomka duchovnej matky – je ňou grófka Jane Hohenzollern. Veľmi svojrázna, prísna žena s dobrým srdcom ktorá vychováva svoje tri dcéry sama. Príliš skoro totiž prišla o svoju životnú lásku. Grófa Hohenzolern, ako jedna z mála svojej doby sa vydávala so skutočnej lásky. V mladosti bola skutočnou rebelkou a sama si ušila šaty s odhaleným chrbátom, čo bolo absolútne neprijatelné pre dvor tej doby. Napriek odsúdeniu v jej spoločnosti, ju oslovil šarmantný gróf a vznikla z toho čistá láska. Z čistej lásky sa rodia tri dcéry. Loreline, Mínnia a Emilly. Grófka po smrti manžela veľmi trpí, domnieva sa že bolesť je preto ta veľká lebo bola príliš silná jej láska k manželovi, preto sa rozhodne že dievčatám vyberie muža ona sama. Aby ich ochránila pred bolesťou z lásky.

Janku Pňačekovú – predstaviteľku grófky do nášho krúžku prial osud z neďalekej malebnej dedinky Nesvady. Je študentkou práva a popri štúdiu podniká – vedie rodinnú firmu. S režisérom sa zoznámili práve v Nesvadoch, kde Jozef Černek režíroval pesničkovú hru Snehulienka a 7 trpaslíkov v Nesvadoch. Je výraznou charakterovou herečkou a ako sa ukazuje, aj celkom talentovanou speváčkou. V hre Slečna Loreline je prísnou a starostlivou matkou. V krúžku je hlavne veľkou oporou detí v zákulisí a svojou neuveriteľne priateľskou charizmou stmeľuje kolektív. Všimnite si že jej “dcérky” sa na grófku naozaj trošku podobajú, najmä najmladšia Emilly. Je to zásluhou našej kostymérky Janky Vikartovskej ktorá navrhla spoločnú “rodovú” črtu -zlatý prameň vlasov. Grófka  svoje “dcérky” pred predstavením sama líči, aj to pomáha vytvoriť dojem príbuzenstva.

Nymeén – Anjel pokušenia a ochranca detí

Carmenia – Anjel krvi

Najmladšia z dcér rodu Hohnzollern, miláčik celého dvora. Napriek tomu že je rozmaznávaná svojimi sestrami, matkou a vlastne celým dvorom nie je rozmaznanča. Obdivuje najmä svoju staršiu sestričku Mínniu, dokonca s obľubou nosí jej šaty, veľmi by chcela byť ako ona. Aj keď je najmladšou, je mimoriadne múdra a vnímavá. Keď prichádza mladý pán Cristi aby požiadal o ruku slečnu Loreline ona jediná v ňom nevidí len zbabelého neokrôchanca. Vníma že Cristi bol len dotlačený svojim otcom do tejto návštevy a má hroznú trému. Tak ako sa na mladú kontesu rodu Hohenzollern patrí hľadá aj v ňom len to najlepšie a to je zmysel pre humor a jemnosť k dámam. Emilly sa nakoniec stane tým kľúčom ktorý zlomí prekliatie. Bez jej časti kríža by sa totiž Loreline a grófa nepodarilo zachrániť. V správny moment prezradí svojej matke umýsel Mínnie vydať sa na hrad grófa Drakulu. Prichádzajú v poslednom momente a pomôžu prelomiť prekliatie.

Predstaviteľka Emilly je Lillian Teskal, tanečne, herecky ale aj výtvarne nadaná žiačka základnej školy na Rozmarínovej ulici. Okrem nášho dramatického krúžku navštevuje dramatický krúžok aj na základnej škole. Tu v roku 2015 vyhrali talentovú súťaž odyseu mysle. Pre postavu Emilly si ju režisér vybral najmä pre jej schopnosť sústrediť sa presne dodržať a precítiť pokyny najmä nonverbálnej komunikácie.  Lillian dokáže udržať svoju postavu v “roli” aj keď práve nemá text, preto divák naozaj nemá problém  uveriť Emilly ktorá sa vidí vo svojej sestričke a je miláčikom i rebelkou rodu Hohenzollern.

Alchymista Liviu

Agrimónia a Nymeén pozorujú besnenie pandúrok Vlada Tepesa, ktoré vyháňahú poddaných na panské. Agrimónia svojou silou dokonca ochráni dieťa pred zlou pandúrkou. Poddaný sa pokúsia o vzburu avšak proti pandúrkam veľa šancí nemajú. Agrimónia a  Nymeén zasiahnu a zrážajú všetkých k zemi. V tej chvíli z preliatej krvi poddaných i pandúrok prichádza na zem jtretí anjel,  tichý anjel krvi – Carménia, na zem prichádza aby pozoroval Vlada Tepesa. Zvesti o ňom totiž hovoria že mu víťazstvá až moc prerástli cez hlavu a dokonca uráža aj Boha. Carmenia zistí že je to pravda, upozorní svojou silou namysleného vládcu Valaského kráľovstva, ten sa však rúha proti Bohu ďalej.
Na jeho zámku žije gróf so svojou sestrou Dorún a  pandúrkami. Všetky sú doňho zamilované a spravili by pre neho čokoľvek vrátane zla. Jednou z najoddanejších sú Corydalis a Silviu.

Ku grófovi prichádza jeho sesternica Mircea pretože gróf ju chce napadnúť. Aby ochránila svoj ľud pred jeho tyraniou chce sa vzdať dobrovoľne pod podmienkou že gróf luďom ubližovať nebude. Do daru mu venuje svoj meč a vzácny dar –  Alchymistov. Gróf si z nej však robí posmech, a hoci prijíma kapituláciu, Mirceu dá uväzniť. Do toho zasahuje Lenuta – duchovná, upozorňuje Vlada Tepesa že jeho konanie je rúhanie a že neskončí dobre. Gróf sa jej aj jej viere len vysmieva, dokonca si u Alchymistov objednáva nápoj večného života, nie preto že by veril ich schopnostiam, ale ako výsmech viery otcov. Odmieta predstavu že by mu bezhriešny život mal priniesť vykúpenie, dokonca uzatvára zmluvu z diablom, že bude žiť v hriechu a tak si užívať každú minútu života založéneho na tyranií. Na dôkaz svojich slov dokonca ublíži Mircei aj Lenute. To všetko vidí Carmenia, Agrimónia aj Nymeén, rozhodnú sa že grófa potrestajú. Agrimónia, neviditelná pre ľudí pomôže alchymistom vytvoriť nápoj večného života, ktorý však spôsobí že gróf už nikdy nič neucíti.
Gróf si dokonca prekliatie zo začiatku užíva, veď kto by nechcel večne žiť a nič necítiť. Už ale na oslavách zistí že to nebude len tak, odpije si vína a necíti jeho chuť, zahryzne do jablka ale necíti nič, pobozká ženu a nič.  “Veď ja necítim nič!” uvedomí si gróf a padá na kolená. Dá si opäť zavolať alchymistov..

Mircea – sesternica Vlada Tepesa ovláda panstvo susediace s Valaským kráľovstvom, dlhé roky bojovala po boku nášho grófa, keď mu však víťazstvá prerástli cez hlavu rozhodol sa že napadne aj jej panstvo. Mircea sa to dozvedá a aby ochránila svoj ľud sama sa grófovi vzdá. Na znak pokory mu odovzdáva svoj meč – dedičstvo predkov. Pre bojovníka ktorejkoľvek doby je odovzdanie zbrane obrovskou potupou. Ako ďalší dar mu prináša otrokov, ktorých zajala na výprave – Alchymistov. Tí majú vraj už len kúsok od stvorenia nápoja väčného života. Gróf, prijíma kapituláciu aj dary, avšak rozhodne sa Mirceu uväzniť a zabiť, pretože kapituláciou potupila rod Drakula.

O dvesto rokov neskôr stretávame potomka Mircei – Ekhatarinu, na zámku Hohenzollern je prísnou a trochu excentrickou vychovávateľkou dievčat.

Ekhatarina (zdvujená postava s Mirceou (viď. vyššie) je učiteľkou dievčat, má na starosť výchovu dievčat, učí ich najmä dvornej etikete. Sama o sebe je výrazne excentrickou osobou, nevie presne čo chce, ale musí to byť presne naopak ako je vôľa dievčat. Prísne dbá sa mravy a spôsoby i keď nerozumie ich zmyslu. Zastáva prísne názory a vždy je skalopevne presvedčená, že ten jej názor je najsprávnejší i keď je schoná podľa situácie zmeniť ho doslova z minúty na minútu ako sa práve hodí. Jej heslom je prísnosť za každých okolností, humor považuje za akúsi nepotrebnú uchýľku. Keď nevie kam z konopí, poradí si -odpadne, resp. odpadnutie predstiera.

Pomerne komplikované postavy stvárňuje Gabika Lysičanová – ak by sme mali označiť najhĺbavejšiu a divadelne najrozhľadenejšiu študentku Dramatického krúžku, bola by to rozhodne Gabika. Divadlo miluje vo všetkých jeho podobách, čita scenáre a nájdete len málo predstavení v SND ktoré by nevidela. Napriek svojmu nízkemu veku okruh jej budúceho povolania je celkom slušne uzavretý. Počas nácviku muzikálu Slečna Loreline úspešne absolvovala skúšky na strednú umeleckú školu scénického výtvariíctva a je prijatá na odbor scénografie. V predchádzajúcom dielku Snehulienka a zopár trpaslíkov stvárnila rolu Bielej kráľovnej.

Grófke Jane Hohenzollern spoločnosť robí Luliana, jej priateľka z detstva. Nezdiela grófkin názor o zbytočnosti lásky a práve naopak, snaží sa dievčatá viesť svojou cestou. Podporuje ich v samostatnosti a dokonca grófke pripomína jej mladosť, stáva sa guvernantkou dievčat.

Lulianu predstavuje Zuzka Gellérthegyiová, študentka gymnázia s krásnou dikciou a skvelým prednesom. Počas naštudovania hry Slečna Loreline sa pripravovala na prijímačky na súkromné konzervatórrium do Bratislavy. Prijímačky úspešne spravila a bude pokračovať v stúdiu v Bratislave.

Maťko je v Dramaťáku tiež nová posila. Tancuje tiež v detskom folklórnom súbore Rebelíček.